„Jedným z vážnych problémov, sťažujúcich prácu moderných islamských hnutí, je nesprávny spôsob interpretácie náboženských textov. Radikálni moslimovia by si mali uvedomiť, že útoky proti cudzincom, ktorí vstúpili na územie Egypta s platnými vízami, sú hrubým porušením základných princípov moslimskej viery,“ zdôraznil vplyvný egyptský mysliteľ. Podľa moslimského učenia, je nutné každého hosťa uctiť a pohostiť, a nie mu spôsobiť ublíženie na zdraví, ba prípadne smrť. Spôsobiť ujmu hosťovi, nie je v súlade so životom veriaceho moslima.
Hasan tak reagoval na samovražedné útoky v priebehu uplynulého roka. Posledný útok v Egypte teroristi uskutočnili v priestoroch káhirského bazára Chán al-Chalili, pri ktorom 7. apríla zahynuli dvaja Francúzi, Američan a atentátnik, ktorým bol 18-ročný egyptský študent.
Mladý atentátnik použil domácky vyrobenú výbušninu pozostávajúcu zo strelného prachu a klincov na zosilnenie ničivého účinku explózie. Bazár nachádzajúci sa v blízkosti mešity al-Azhar, jednej z najsvätejších budov sunnitských moslimov na svete, navštevujú každodenne tisíce turistov z celej planéty.
Vlna zatýkania, ktorú egyptská polícia uskutočnila a nasledujúce vyšetrovania, bola a je podobná tej po októbrových atentátoch v turistickom centre v Tabe na Sinajskom polostrove, kde zahynulo 34 ľudí pôvodom z Izraela, Ruska, Talianska a Egypta. Aj vtedy polícia zatkla stovky príbuzných predpokladaných atentátnikov a ich komplicov.
Teroristické útoky na turistov sa v Egypte opakujú s väčšou a menšou intenzitou od 90. rokov 20. stor. Medzi najznámejšie masakre patril atentát v Luxore v roku 1997, kde islamskí fundamentalisti povraždili niekoľko desiatok turistov.
Momentálne je situácia v Egypte po spomínaných opatreniach do určitej miery stabilizovaná. Napriek tomu Izraelská vláda varovala minulý týždeň svojich občanov pred cestami na Sinajský polostrov, kde podľa nej hrozia Židom teroristické útoky. Podľa informácií získaných izraelskými tajnými službami hrozia na egyptskom pobreží Červeného mora teroristické útoky, podobné tým z jesene minulého roku v spomínanej Tabe. Pri príležitosti židovského sviatku Šavuot (Sviatok týždňov), ktorý sa začal v nedeľu večer, odišlo mnoho Izraelčanov na víkend na polostrov Sinaj. Židia si týmto sviatkom podľa náboženskej tradície pripomínajú darovanie Tóry Hospodinom Mojžišovi na hore Sinaj. V tento deň Židia tradične požívajú mliečne výrobky a jedlá.
Možno sa návštevníci zo Slovenska v nastupujúcom letnom období nemusia ani tak obávať o svoju bezpečnosť, ale o svoje zdravie. To je ohrozené začínajúcimi sa, pre toto obdobie typickými, pre našinca často neznesiteľnými horúčavami. Lepšie klimatické podmienky pre pobyt v Egypte budú až v závere septembra, respektíve najmä v októbri a novembri. V letnom období sa pre menej odolných ľudí neodporúčajú ani poznávacie zájazdy, ktoré sú vo veľkých horúčavách fyzicky aj psychicky veľmi náročné. Napríklad v Káhire je aktuálna teplota v tieni 33, v plážovom centre Hurghade 35 a v Luxore 40 stupňov Celzia. Relatívne znesiteľne je v sinajskom Sharm el Sheikhu, kde sa teplota pohybuje do 30 stupňov Celzia. Podobne je tomu tak aj na pobreží Stredozemného mora.
Na záver ešte zaujímavá správa pre návštevníkov Karnaku a Luxoru, kde skupina francúzskych a egyptských archeológov objavila sochu faraóna Neferhotepa I. z 13. dynastie (1696 – 1686). „Je to veľmi významný objav, pretože o 13. dynastii vieme málo,“ povedal v súvislosti s nálezom generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havas.
Socha je veľmi zachovaná a našli ju vo výklenku pod základovou šachtou známeho chrámového obelisku kráľovnej Hatšepšovet v Karnaku. Časť diela je zasypaná pieskom a zaplavená vodou. Sochu by mohli vytiahnuť, až keď voda v zime ustúpi, preto ju aj teraz návštevníci môžu vidieť na mieste nálezu. Dielo však pravdepodobne bude musieť zostať na svojom mieste, kde by mohli urobiť malé múzeum. „Keby sme sochu vytiahli, mohli by sme poškodiť chrám,“ uviedol Havas. Podobnú sochu Neferhotepa I. našli v roku 1904 a v súčasnosti sa nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire.