Súd sídliaci v Luxemburgu uviedol, že mesto Maastricht na juhu Holandska sa držalo svojich práv, keď v roku 2005 zaviedlo „marihuanové pasy“, aby zabránilo cudzincom (osobám bez skutočného bydliska v Holandsku) chodiť do barov, ktoré predávali marihuanu.
Pasy mali odstrániť problémy, ktoré spôsobovali tzv. drogoví turisti. Tí sa privážali do mesta z neďalekého Belgicka a Nemecka, aby si kúpili marihuanu.
Súdne rozhodnutie zamietlo sťažnosť majiteľa baru Easy Going v Maastrichte, že postup mestských úradov porušil zákony Európskej únie o voľnom pohybe tovaru a služieb.
Obmedzenie pre coffe-shopy sa odôvodňuje bojom proti drogovej turistike a jej škodlivým vplyvom. Tento cieľ súvisí so zachovaním verejného poriadku a s ochranou zdravia občanov.
Maastricht zaviedol opatrenie v snahe odstrániť škodlivé vplyvy vyvolané veľkým počtom turistov, ktorí majú záujem o kúpu alebo konzumáciu konopy v coffee-shopoch v meste. Podľa informácii, ktoré poskytol starosta Maastrichtu, 14 coffee-shopov priláka približne 10-tisíc návštevníkov denne a vyše 3,9 milióna ročne. Z týchto návštevníkov 70 percent nemá bydlisko v Holandsku.
V súlade so zákonom z roku 1976 o omamných látkach (Opiumwet 1976) je v Holandsku zakázaná držba, predaj, pestovanie, preprava, výroba, dovoz a vývoz omamných látok vrátane konopy a jej derivátov.
Tento štát však, pokiaľ ide o konopu, uplatňuje politiku tolerancie. Politika sa prejavuje najmä zriadením coffee-shopov, ktoré sú predovšetkým určené na predaj a konzumáciu tejto drogy, nazývanej „mäkká“.
Miestne orgány môžu povoliť coffee-shopy, ak sú dodržané niektoré kritériá. Vo viacerých coffee-shopoch takisto predávajú nealkoholické nápoje a potraviny.
V prvom rade súdny dvor v tlačovom komuniké pripomenul, že škodlivosť omamných látok – vrátane tých na konopnej báze, ako sú kanabinoidy – je vo všeobecnosti uznaná, a že obchodovanie s nimi je zakázané vo všetkých členských štátoch.