Veľký zázrak v ruskej tajge, alebo čo dokážu petrodoláre

Stádo mamutov dupe pod kopcom, Cyril a Metod žehnajú pod novým chrámom. Vitajte v metropole autonómneho okruhu Jugra na západnej Sibíri. Názov mesta Chanty Mansijsk pochádza z dvoch domorodých kmeňov, ktorých príslušníci dnes tvoria hŕstku obyvateľov regiónu, známeho ako rodisko ropného koncernu Lukoil; tu sa nachádzajú skoro tri pätiny ruskej ropy.

28.01.2011 10:04
Chanty Mansijsk Foto:
Sibírske mesto Chanty Mansijsk chce byť výstavnou skriňou Ruska.
debata

Mamuty aj vierozvestcovia sú z bronzu, ale most kúsok od sútoku Irtyš a Obu je skutočný. „Až do postavenia mosta pred tromi rokmi sme sa na západ cez rieku dostali len v zime,“ hovorí sprievodca Ljoša.

Veľmi dlho to tu vyzeralo ako zapadnutá diera. Aj po objavení prvých nálezísk ropy v 50. rokoch sa počítalo, že ľudia tu vydržia pár rokov, aby si užili inde. Ale drevené chalúpky a pár sovietskych panelákov sa už len krčí v tieni moderných sídlisk, bánk, škôl, administratívnych budov, športovísk, nákupných stredísk i kultúrnych palácov, prepojených perfektnými diaľnicami. Že sú tunajšie kopce na zjazdovky príliš nízke? Nevadí, proste sa dostavia. Stroje už rachotia aj v tajge.

Ropa, plyn a tanky. Dokedy?

„Ruské výrobky v súčasnosti – to je ropa, plyn a tanky, zvyšok je z dovozu,“ ironicky poznamenáva moskovský žurnalista Vladimir Kucka. Chanty Mansijsk je ale dôkaz, čo dokáže aj päť percent z daní ťažiarov, ktoré zostávajú v miestnom rozpočte. Dokonca aj vysporiadať sa s demografickým poklesom, trápiacim Rusko snáď rovnako, ako úpadok priemyslu.

„V úmrtnosti rodičiek a dojčiat sme bývali najhorší v celom Rusku. Teraz sme už dva roky najlepší!“ chváli sa Ljoša. Vybavenie v nových nemocniciach predčí aj moskovské kliniky. V roku 2007 sa narodilo 21 000 bábätiek, čo je dvojnásobok oproti nebožtíkom. „Aj to je dôkaz sociálneho optimizmu,“ tvrdí gubernátor Alexander Filipenko a svoju éru charakterizuje ako „bezprecedentný vzostup“.

Chanty Mansijsk

Jeden z pôvodných drevených domčekov.     Autor: khanty-tour.ru

S priemernou dĺžkou života 65 rokov je kraj aj napriek drsným podmienkam o štyri roky ďalej než zvyšok krajiny. Ani penzisti neodchádzajú stráviť starnutie do útulnejších končín. Niet divu: gubernátor vyplatí každému dôchodcovi príspevok na prilepšenie, vlani to bolo podľa oficiálnych čísel 5400 rubľov. Priemerný zárobok vzrástol na takmer 35 000 rubľov, počet nových bytov sa oproti roku 2006 zdvojnásobil. Viac sa investuje už len v Moskve. A vraj len na Čukotke panuje „ešte väčší komunizmus“, ako hovoria miestni. A velebí svojho gubernátora, ktorého naposledy zvolili 97 percentami hlasov. Potom bol dvakrát menovaný.

Jugra je Putin pozitív 

Čo sa ale môže stať, keď sa zmení prezident, poverujúci gubernátorov? „Nič strašné,“ odpovedá Filipenko. „Parlamentné voľby ukázali, že Rusi podporujú existujúci kurz, nestoja o zmeny k horšiemu…“

Neviditeľná ruka trhu sa v Rusku spája s neradostnými 90. rokmi a asi nielen gubernátor si pochvaľuje, že sa štát opäť chopil úlohy veľkého organizátora. Filipenko vidí slabinu v najsilnejšej karte: energetika tu predstavuje 90 percent ekonomiky. Do roku 2020 sa má reštrukturalizovať do pomeru 50:50 voči znalostnej ekonomike, priemyslu či turistike.

Ale vďaka rastúcim cenám ropy ostali peniaze nielen na znovupostavenie pravoslávneho kostolíka, rozobraného v 20. rokoch na stavbu konzervárne, ale aj na univerzitu, umeleckú školu pre nadané deti či obrie koncertné a divadelné centrum.

„Zdvihnúť mužíka z gauča je drina, ale pri premiére Labutieho jazera dve tretiny sály zaplnili cezpoľní,“ hovorí riaditeľka centra Irina Tkačenková, hrdá na to, že do sál nepustí „žiadne estrády“, ale len a len „vysoké umenie“ z Moskvy a Petrohradu. U cezpoľných je dojazdová vzdialenosť asi tak 300 kilometrov. Ale s predplatným na umenie je spojené parkovanie v podzemí, a to sa v sibírskych mrazoch počíta. A riaditeľka sa chichotá pri rozprávaní, ako pri stavbe nového orgánu oklamala zákaz používať slonovinu dodávkou klov z mladých mamutov, aby výrobcovia v Nemecku mali na klaviatúru.

Drevené chodníky sú minulosť

„Prišla som do Chanty Mansijsku s rodičmi. Bola to dedina s drevenými chodníkmi a špinavými ulicami. Túžila som vypadnúť pri prvej príležitosti. Teraz som späť a nemenila by som,“ rozplýva sa Oľga Alexandrovna, pracujúca v službách miestnej vlády.

Chanty Mansijsk

Most ponad rieku Irtiš.                                 Autor: khanty-tour.ru

Každý líc má aj svoj rub, a tým je asi osud Chanty a Mans, donútených opustiť život lovcov v tajge a usadiť sa v dedinách. "Babička bola tehotná, keď si prišli pre deda. Nikdy sa nedozvedel, že má dcéru. Zastrelili ho v roku 1937 alebo 1938. Čítala som v archíve protokoly z výsluchov negramotných Chantov, ako sa vraj sprisahali proti sovietskej moci, a bolo to hrozné čítanie . V našej dedine žilo deväť rodín a päť prišlo o muža, "rozpráva sprievodkyňa v miestnom skanzene Natalija Krasnopějevová.

„U nás je vždy bezva!“ hlása Ljoša tunajší sociálny optimizmus. Asi úplne najlepšie je v prezidentskom apartmáne, ktorý má 550 metrov štvorcových v miestnom Wellnesshoteli. Noc za 48 000 rubľov. Asi tak dva platy učiteľky v miestnej škole pre nadaných.

debata chyba