Patrícia Zúberová pochádza z Nového Mesta nad Váhom, pracuje ako fyzioterapeutka v Česku a práve sa chystá na takmer dvojročnú túru z Mongolska až do Španielska. Jej túžba po takomto zážitku zrela dlho, ako vraví, od 9 rokov navštevovala skauting, ktorý jej vštepil lásku k prírode a rozvinul jej dobrodružnú povahu.
Pripravujete sa na pozoruhodnú pešiu túru „Z Mongolska do Európy“. Ako tento nápad skrsol?
Táto diaľková trasa vo mne pomaly dozrievala už od strednej. Neustále som ju však odkladala kým doštudujem, kým bude správny čas, kým bude dosť peňazí. Po štúdiu som si našla prácu v Česku, kde ma prijali s otvorenou náručou, za čo som vďačná.
Rada sa občas len tak pozerám na mapu a cestujem po nej prstom. Jedného dňa som si povedala, že je čas! A vtedy som začala plánovať konkrétnejšiu trasu.
Aké predošlé (podobné) cesty ste už absolvovali?
Moja prvá sólo cesta bola teraz čoraz známejšia turistická trasa Cesta hrdinov SNP, ktorá vedie z Dukly na Devín. Výbavu som nikdy nemala ultralight, na cestu SNP som si zobrala, čo bolo doma, batoh vážil 20 kilogramov a ďalšie tri kilá vážili moje kožené pohorky. Váha ma však neodradila do cesty.
Neskôr, pred štátnicami, som si nevedela predstaviť, že budem len sedieť doma a učiť sa, a tak sa zrodil môj nápad ísť na bicykli zo Slovenska do Francúzska. O mesiac som už bola na ceste spolu so štátnicovými otázkami na nosičoch.
Na cestu som sa vydala s 10 eurami vo vrecku, ale plná dôvery, že Boh sa o mňa postará a naozaj sa o mňa staral skrze ľudí nesmiernym spôsobom.
Teraz je predo mnou cesta z Mongolska do Európy a som vlastne prvá Slovenka, ktorá sa sólo vydáva na takúto dlhú trasu peši.
Prečo budete štartovať práve z Mongolska? Odkiaľ presne vyjdete a kde je cieľ?
Zaujímavá otázka. Na začiatku som zvažovala viacero krajín, kde by bolo možné započatie mojej cesty: indický Kašmír, Čína či Austrália boli tiež na mojom zozname.
Avšak Mongolsko vyčnievalo z radu. Bolo pre mňa nepoznané a také divoké. Pozrela som si fotky na Googli a okamžite som sa zamilovala. Povedala som si, že ho musím vidieť na vlastné oči. Ono sa to nedá úplne vysvetliť, proste viete, že je to ono…
Po prílete do Mongolska sa miestnou dopravou presuniem na západ krajiny, do mestečka Khovd, odkiaľ vyrazím na moju 2-ročnú púť.
Koniec mojej cesty je na Fisterre – mnohí ho poznajú pod menom „koniec sveta“. Nazvali ho tak ľudia, ktorí si v dávnych časoch naozaj mysleli, že ďalej už nič nie je.
Ako vieme, Kolombus neskôr objavil Ameriku, no názov tomuto názov miestu ostal: je to asi 100 kilometrov od známeho mesta Santiago de Compostela. Takže v podstate idem z Mongolska „na koniec sveta“, aj keď to znie trochu post-apokalipticky :-).
Prečo sa chystáte na cestu pešo? A pôjdete celú cestu peši, alebo použijete aj inú dopravu?
Popravde, dlho vo mne pracovala myšlienka ísť na bicykli, ale po zhodnotení viacerých faktorov som si vybrala pešiu chôdzu.
Cestu chcem samozrejme prejsť peši, avšak problém môže nastať na hraničných priechodoch. V Ázii to fungujem inak a hranice nie sú otvorené ako v EÚ, cudzinci môžu prechádzať iba cez určené hraničné priechody, a nie vždy je tam povolené prekročenie hraníc peši. Nebojte, tie kilometre si odpíšem :-). Zarátam iba trasu čisto prejdenú peši, nezapočítam žiadne úseky busom, stopom a podobne, ale samozrejme, by bol ideál prejsť celú trasu chôdzou.
Čítajte viac Viera chodí v Bratislave pešo minimálne, na púťach zdoláva tisíce kilometrov. Väčšinou ide sama, strach má len z túlavých psov
Na sociálnych sieťach spomínate Boha, modlitbu – bude vaša cesta akousi púťou, má túra pre vás aj duchovný rozmer?
Cesta/púť má pre mňa hlboký duchovný rozmer. Je to možnosť rastu, zmien, uzdravenia, čas intenzívnej modlitby. Áno, viem, to všetko sa dá robiť aj doma. Ale jediná vec, ktorú nevieme spraviť doma, je vzdať sa svojej komfortnej zóny.
V dnešnej dobe je to už taká otrepaná fráza, ale vystúpenie z komfortu nás posúva bližšie k Bohu a za svoje limity. Keď prekračujeme svoje limity, naplno sa odovzdáme Bohu, ktorý pracuje skrze ľudí navôkol a taktiež skrze nás.
Verím, že s ním je všetko možné. Nechcem ho pokúšať, ako sa možno dakomu môže zdať, chcem sa mu plne odovzdať. Túžim, aby skrze túto cestu nevideli mňa, ale jeho, ktorý koná vo mne.
Foto: Archív P. Z.
Budete putovať sama? Nie je to nebezpečné a nebojíte sa osamelosti?
Na cestu sa vydávam sama, spolu s najlepším bodyguardom na svete, Ježišom. Čo sa týka otázky bezpečnosti, tak podľa mňa je nebezpečné aj vyjsť z postele. Pravidlá základnej bezpečnosti určite treba dodržať, ale všetko ostatné nechávam na Boha.
Kedy vyrážate a aký máte časový plán?
Predpokladaná dĺžka cesty je 2 roky, ale môže to byť viac aj menej.
Kade povedie vaša trasa? Ako sa budete v rôznych krajinách dorozumievať? Ktorý úsek cesty bude zrejme najnáročnejší a prečo?
Moja cesta povedie cez postsovietske krajiny, ďalej cez Irán, Malý a Veľký Kaukaz, Turecko, Balkán, samozrejme nesmiem obísť ani moju domovinu Slovensko, a ďalej až do Španielska, kde skončím na takzvanom konci sveta.
Dorozumiem sa po anglicky, ale viem, že keďže budem v postsovietskych krajinách, tak sa mi skôr zíde ruština, na ktorej posledné týždne pracujem, ale nič extra, len pár viet.
Za najnáročnejšiu časť považujem určite zimu, mojím plánom je dostať sa do zimy na rovník, aby sa tam zo mňa nestala len ďalšia socha „neznámeho vojaka“.
Kde sa chystáte nocovať, dopĺňať zásoby, oddychovať či nabíjať elektroniku?
Mojím domovom na dva roky bude stan, samozrejme ak ma niekto pozve k sebe a ak mu budem dôverovať, tak určite neodmietnem, ale samozrejme pár krát do roka, by som si mohla dovoliť nejaký hotel.
Pri takto dlhej ceste sa nedá naplánovať zásobovanie na každý deň. To sa bude vždy riešiť po ceste na daný týždeň. Vždy si raz do týždňa sadnem nad mapu a pozriem, kde je potencionálna možnosť doplniť zásoby jedla, vody a podľa toho sa cesta bude plánovať. Určite budú dni off, kedy úplne vypnem, to bez oddychu nejde.
Na cesty si beriem solárny panel ktorý by mi mal pokryť energiou moje zariadenia a samozrejme využijem každú možnosť na doplnenie bateriek.
Budete počas cesty v kontakte s rodinou a priateľmi a plánujete sa deliť o svoje zážitky aj na sociálnych sieťach?
Prostredníkom bude môj tatino, ktorý by v prípade nutnosti zavolal pomoc. Nemôžem písať každému, pretože by sa mi vybila betéria, občas sa však samozrejme pri lepšom signáli a zdroji energie ozvem aj ostatku rodiny a samozrejme kamoškám.
Rozhodla som sa založiť štartovač na 30 dní, kde som rozbehla projekt s názvom „Z Mongolska do Európy“ a ľudia ma môžu dobrovoľne podporiť alebo si môžu kúpiť pohľadnicu z Mongolska, alebo každej ázijskej krajiny, tričko, či dokonca súkromnú prednášku.
Na sociálnych sietiach sa prezentujem pod menom „Duša pútničky“. Zdieľať svoje dobrodružstvá budem najintenzívnejšie na mojom blogu, Facebooku a Instagrame a na Youtube podľa možností, občas vyjde aj dajaké to videjko, no neviem povedať frekvenciu pridávania videí vzhľadom na obmedzený prístup k internetu.
Foto: Archív P. Z.
Máte aj plán B, ak by pôvodná trasa nevyšla?
Mám plán B aj C. Cesta, ktorú uvádzam na mape, je plán A. Ak by som musela pre nepriazeň politickej situácie či inakšie problémy vynechať jednu z krajín alebo zmeniť cestu, tak mám dve iné možnosti. Zatiaľ však nechcem zverejňovať iné cesty okrem plánu A.
Ako vyzerajú prípravy na takúto extrémnu cestu – fyzická príprava, vybavenie, výstroj, lieky, zásoby, špeciálny odev…?
Na túto cestu som sa rozhodla zlepšiť svoju výbavu, stále nie som ultralight, ale váha sa znížila o polovicu čo si myslím, že je určite pokrok. Od spacáku až po ponožky som sa vystrojila sama, nemám žiadneho sponzora, všetko riešim vo vlastnej réžii. Nie nevykradla som banku :).
Ľudia si možno myslia, že na cestovanie treba milióny eur. Človek isto potrebuje financie, ale ako veľa, to záleží, len od toho, koľko máme odvahy a koľko komfortu chceme na ceste. Na stupnici od 1 po 5 povedzme, že ja plánujem úroveň 1, čo je nízky komfort.
A čo si predstaviť pod nízkym komfortom? Spanie v stane, jedlo z vrecúška, prípadne od miestnych, kúpanie v potoku, jazerách, lepenie topánok, zašívanie dier na oblečení. V prípade, že by dakto chcel zvýšiť môj komfort z 1 na 2, čo znamená už aj teplý obedík a kávičku, tak ma môže podporiť na štartéri.
O výbave som spravila video na Youtube, kde je všetko čo treba.
Je potrebné vybavovať nejaké povolenia, víza, očkovania…?
Víza potrebujem do 4 krajín, v prípade potreby predĺženia pobytu v danom štáte je vždy možné oňho požiadať. Z očkovaní som si dala len základ, nič viac.
Povolenie na vstup do GBAO oblasti potrebuje každý, kto chce vstúpiť do pohoria Pamír v Tadžikistane, čo budem riešiť spolu pri vybavovaní víz, inak by malo byť všetko bez potreby permitu.
Čítajte viac Už ani pútnici to nebudú mať zadarmo: Táto duchovná destinácia chce zaviesť turistickú daň 
Čítajte viac Najnovšie camino má 1400 kilometrov a prejdete ho za 2 mesiace alebo aj 20 dní 
Čítajte viac 14 výletov na Šariši: Pútnické miesta, andezit, drevené chrámy, miniskanzen 
Čítajte viac Mao zahubil 70 miliónov, dnes do jeho rodiska prúdia tisíce turistov. Čo tam robia?