Cestovný ruch je považovaný za potenciálnu zlatú baňu pre krajinu, ktorej územie je všeobecne známe ako kolíska civilizácie. V súčasnosti ho však ničia úporní povstalci a krajina sa tiež snaží spamätať z desiatok vojnových rokov.
Na turistiku sa v poslednej dobe zabúdalo a potrebuje preto rozsiahle investície, aby sa pamiatky dali do poriadku a aby sa vybudovala sieť služieb a hotelov. Nedávno, keď táto historicky významná pamiatka porovnateľná s egyptskými pyramídami zažila daždivý deň, vyzerala opusteno a prázdne.
Pamiatky ničil Husajn i americkí vojaci
Kým ju znovu pre návštevníkov otvorili v roku 2008, používali ju americké a koaličné sily ako základňu a utrpela vojnové škody. Vojaci v areáli parkovali tanky a výzbroj a zeminu, ktorá obsahuje fragmenty starovekých artefaktov pchali do vriec s pieskom. Preslávený domov visutýchzáhrad Semiramidiných, jedného zo starovekých divov sveta, utrpel nielen dlhoročným rabovaním, ale aj obnovou z dôb bývalého diktátora Saddáma Husajna. Ten napríklad nechal na tehly používané pri rekonštrukcii pamiatok vyryť svoje meno.
Podľa údajov vlády minulý rok navštívilo Babylon 23 777 miestnych ľudí a len 70 zahraničných turistov. „Dúfam, že počet turistov tento rok i v tých budúcich porastie,“ vyhlásil generálny inšpektor Babylonu Marjam Umrán Músá.
Irak je stelesnenie histórie, kam len oko dovidí, napríklad oblasť starovekej Mezopotámie, ktorá je považovaná za kolísku písma, poľnohospodárstva a písaného zákonníka. Krajiny sa pýši objavom 12-tisíc historických lokalít, vedie práve Babylon 136 kilometrov južne od Bagdadu, Nimrud v Mosule na severe, stredoveké moslimské mesto Sámarra či staré sumerské mesto Ur v južnej provincii Násiríja.
Cestovný ruch začal umierať s medzinárodnými sankciami vyhlásenými proti režimu Saddáma Husajna v 90. rokoch a posledný vzdych vydal s inváziou, ktorú viedli Spojené štáty v roku 2003.
S tým, ako násilie v posledných rokoch začalo klesať, predstavitelia cestovného ruchu začali dúfať. Napriek tomu od návštevy prvých západných turistov v marci 2009 Irak privítal doteraz len 165 zahraničných návštevníkov.
„Verím, že turisti chcú vidieť všetky naše archeologické miesta. Nezastaví ich nič, len bezpečnostná situácia,“ upozorňuje Kais Husajn Rašíd, šéf komisie pre pamiatky a historické dedičstvo.
Náboženskej turistike sa darí oveľa lepšie
Oveľa úspešnejšia je náboženská turistika. Pútnici sa hrnú na významné miesta, predovšetkým do šiitskych svätýň v posvätných mestách Nadžaf a Karablá. Viera je pre nich dôležitejšia ako bezpečnosť.
Hovorca ministerstva pre pamiatky a cestovný ruch Abdaz Zahrá Talagání hovorí, že počet zahraničných náboženských turistov vzrástol z 360-tisíc v roku 2006 na milión a pol v minulom roku. „Stav bezpečnostnej situácie náboženskú turistiku nezastaví. To je ideologická záležitosť,“ vyhlásil Rašíd.
Trosky Babylonu – chrámy, divadlá, ihriská, brány a ďalšie budovy – vážne potrebujú investície. „Babylon potrebuje veľkú sumu peňazí,“ zdôrazňuje Músá. „Musíme zrenovovať celé miesto, postaviť hotely, parkoviská, reštaurácie a ďalšie turistické zariadenia.“
Podľa predstaviteľov cestovného ruchu vláda na historické pamiatky vyčleňuje len málo peňazí. A tiež ich bolo málo obnovených – napríklad Národné múzeum v Bagdade a sámarrský minaret Malvíja.
Múzeum má kľúčové postavenie pre stratégiu prilákania turistov. Je v ňom 23 sálov s expozíciami tisícky rokov starých artefaktov z asýrskej, babylonskej či sumerskej kultúry, ďalšie predmety sa vzťahujú k islamským dejinám.
Od čiastočného otvorenia v roku 2009 sa mu už podarilo privábiť turistov – z Iraku i zahraničia. Zostávajúce časti múzeá by mali byť otvorené do júna.
Aj keď sú pamiatky v Iraku preslávené, turistom sa cesta príliš neuľahčuje – hraničné prechody, letisko, železnice i cesty zostávajú po desiatkach rokov bojov mimo záujmu. „Archeologické lokality sú fakticky bez služieb,“ upozornil Talagání. „Keď turista príde, potrebuje si niekde odpočinúť, niekde sa najesť. Nič z toho tu nie je k dispozícii.“
Ale ani investori neprejavujú veľký záujem. „Napriek žiadostiam a výzvam nenašli sme investorov, ktorí by sem chceli prísť a investovať,“ poznamenal Rašíd.
V Bagdade je podľa Talagáního potrebné vybudovať stovky hotelov, niektoré provincie nemajú jediný luxusný hotel. V šestici najšpičkovejších hotelov v Bagdade prebieha rekonštrukcia kvôli summitu Ligy arabských štátov, ktorý je plánovaný na koniec marca. V hoteli Babylon sa hemžia robotníci ako včely a je zavalený hromadami mramoru. Vláda na projekt vyčlenila 25 miliónov dolárov.
Ekonomický poradca premiéra Abdul hasan Anbakí upozornil, že cestovný ruch pre vládu nie je práve prioritný. Vláda sa snaží oživiť poľnohospodárstvo a priemysel a stabilizovať bezpečnosť.