Reč je o turistických výpravách do Arktídy či Antarktídy na palube výskumných lodí či ľadoborcov pod ruskou vlajkou. Takáto príležitosť však už onedlho nebude možno existovať, pretože spolu so stúpajúcim počtom lodí plaviacich sa po polárnej Severnej morskej trase klesá záujem flotily ruských atómových ľadoborcov o príjmy z turistického ruchu.
Donedávna boli polárne výpravy výsadou bohatých cudzincov zo Západu, ale podľa Maxima Černyševa z cestovnej kancelárie Poseidon Expedition za posledné štyri roky počet ruských záujemcov stúpol skoro o tretinu. „Cestovatelia sa stali náročnejšími. Pláže a drahé hotely ich už nudia, rovnako tak aj safari, ale objavili výpravy do ťažko dostupných končín. Nejde len o odpočinok, ale o zážitky a poznanie,“ vysvetlil.
Napríklad bankár Konstantin Malov zaplatil v prepočte vyše 4-tisíc eur za jedenásť dní v Antarktíde v sparťanských podmienkach na palube výskumnej lode Akademik Sergej Vavilov, pričom v tejto sume ešte nie je započítaná letenka za prelet z Moskvy do Buenos Aires a ďalej do najjužnejšieho argentínskeho mesta Ushuaia. Peňazí však neľutuje. Ako inak by videl na vlastné oči veľrybu či tulene, navštívil polárne stanice či zažil kúpeľ v trhline vulkánu hneď vedľa ľadového oceánu. Neprekážalo mu ani prezúvanie do čižiem, ktoré sa po návrate na palubu umývali špeciálnym roztokom, „aby nezaniesli mikróby ani na pôdu Antarktídy, ani späť“. Čerešničkou na torte boli návštevy kapitánskeho mostíka.
„Ide o ľudí, ktorí chcú zažiť niečo neobyčajné, ale bez hlbokého extrému,“ mysli si o polárnych turistoch výskumník a hudobník Viktor Bojarskij, ktorý už niekoľko rokov organizuje polárne lodné výpravy. Ak sa turista plaví na palube atómových ľadoborcov „50 rokov Víťazstva“ či „Jamal“ nemusí si ani veľmi odriekať – plavidlá sú vybavené aj bazénom, saunou či barom, pôvodne určeným pre posádku tráviacu na palube dlhé mesiace.
Dvojtýždňová plavba na ľadoborci k Severnému pólu vyjde v prepočte na najmenej 16 500 eur na osobu. Záujemcov je však toľko a turistická sezóna tak krátka, že je nutné zarezervovať si miesto mesiace dopredu. Šťastlivci vraj dostanú aj príležitosť nafotiť si Arktídu z vrtuľníka, ktorý ukazuje ľadoborcu cestu, kde sú kryhy najtenšie, alebo si aspoň prezrú ľadoborec. Do všetkých úsekov, ktorých je vyše dvetisíc, sa síce nedostanú, ale k reaktoru áno. Úroveň radiácie je tam vraj nižšia ako na moskovskej ulici.
Ešte pred pár rokmi sa mohli turisti plaviť na ruskom atómovom ľadoborci o tretinu lacnejšie. Napriek tomu podľa Andreja Smirnova, námestníka riaditeľa podniku Rosatomflot, ktorému ľadoborce patria, je už dosť záujemcov, aby sa v lete dali usporiadať najmenej štyri turistické výpravy, a to je nárast, aj keď pred krízou bývalo takých plavieb aj päť či šesť.
Tohtoročná sezóna však možno bude posledná a turisti z palúb zmiznú. „Turistika na ľadoborcoch existuje viac ako 20 rokov, ale po celú dobu nepredstavovala viac ako tri percentá príjmov flotily. Rovnako ako v minulosti počítame s každou kopejkou, ale preprava nákladov po Severnej morskej ceste je čoraz drahšia. Ak tento trend bude pokračovať, budeme sa môcť príjmov z turistiky úplne zrieknuť,“ konštatoval Smirnov. Podobné nádeje si robí aj oceánologický ústav Ruskej akadémie vied, ktorému patria polárne výskumné lode, doteraz hostiace aj turistické výpravy.