„Páči sa mi tu a veľmi si cením, že tu urobili takéto línie a nápisy, aby sa tu aj nevidiaci človek vedel zorientovať,“ uviedol nevidiaci Peter Miženčík zo Spišského Hrušova. Peter bol jeden zo skupiny žiakov zo Spojenej školy internátnej pre nevidiacich a slabozrakých z Levoče, ktorí prišli projekt debarierizácie skanzenu v Starej Ľubovni otestovať. Z prehliadky sa mu najviac páčil zvon z dreveného kostola sv. Michala, ktorý si osobne mohol aj ohmatať.
Autorom projektu debarierizácie skanzenu pod názvom „Dotykom za poznaním“ je študent Katedry muzeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Tomáš Demián. Pri vytváraní makiet jednotlivých objektov bolo podľa neho potrebné zachovať základné architektonické prvky a hmotu objektu. V skanzene je momentálne do podoby makiet pre nevidiacich premenených sedem objektov. Najväčšiu pozornosť medzi nevidiacimi púta kostol sv. Michala z Matysovej. V ďalšej fáze plánuje Tomáš Demián dopĺňať jednotlivé objekty. „V tretej fáze by som chcel debarierizovať hrad. Nie na základe fyzickej prístupnosti, ale na základe hmatového vnímania, čiže modelu,“ uviedol Demián.
Ľubovnianske múzeum ako prvé na Slovensku sprístupnilo expozíciou skanzenu pre nevidiacich a slabozrakých. Jedinú príležitosť majú nevidiaci a slabozrakí v Archeologickom múzeu v Bratislave, ktoré je podľa Demiána úplne debarierizované pre potreby slabozrakých a nevidiacich. Riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková verí, že takýmto spôsobom sa im podarí zatraktívniť jednu zo svojich expozícií aj pre nevidiacich návštevníkov. „Odstraňovanie bariér sa v súčasnosti stáva štandardom,“ uviedla Pavelčíková.
Debarierizácia skanzenu nebola podľa riaditeľky veľkou investíciou aj vzhľadom na to, že išlo o iniciatívu študenta, ktorý projekt vypracoval v rámci diplomovej práce. Sprístupnenie samotného hradu Ľubovňa pre nevidiacich, ktorý je najväčšou atrakciou múzea, by bola podľa nej problematická.