Spišský hrad je dominantou miestnej oblasti, pričom pohľad z jeho najvyšších častí umožňuje krásnu panorámu na okolitú krajinu. V čase dobrej viditeľnosti môžete na severozápade rozpoznať najmenšie veľhory sveta – Tatry. Spišské Podhradie zase plnilo funkciu stredovekého hradného mestečka rozprestierajúceho sa v jeho tesnej blízkosti. Najvýhodnejší prístup k hradu je zo Žehry, respektíve Hodkoviec, kde môžete vyjsť s autom priamo pred jeho bránu.
Prví ľudia
Hrad dominuje Spišskej kotline. Priestor, kde sa nachádza, ale aj blízke okolie človek osídlil od najstarších čias. Na neďalekej mnohokultúrnej, archeologicky výnimočnej lokalite kopca Dreveník sa našli pamiatky pochádzajúce až z neskorej doby kamennej až po slovanské obdobie. Významnú úlohu v osídlení Spiša zohrala doba bronzová (3. – 1. tisícročie pred n. l.). Na Spiši jej dominovala významná kultúra jej staršej fázy – otomanská (17.- 15. stor. pred n. l.), keď jej výnimočná opevnená osada sa nachádzala v neďalekom Spišskom Štvrtku. Ďalej na Spiši sídlili ľudia doby železnej (1. tisícročie pred n. l.) a doby rímskej (1. – 5. stor.). Nakoniec tu prenikli Slovania, ktorí územie Slovenska začali osídľovať od 6. stor.. V priebehu stredoveku ich na Spiši doplnili nemeckí osadníci.
Samotná poloha, kde sa rozprestieral stredoveký hrad, bola osídlená už od mladšej doby kamennej. Počas mladšej doby železnej a staršej fázy doby rímskej tu sídlili Kelti – nositelia púchovskej kultúry. V priestore budúceho Spišského hradu sa nachádzalo významné opevnené sídlisko púchovskej kultúry. Plnilo dominantnú úlohu miestnej oblasti, veď dokonca svojou opevnenou plochou presiahlo rozmery neskoršieho stredovekého hradu.
Od kruhovej veže
Spišský stredoveký hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy strednej Európy. Zastavaná plocha tvorila 4 ha z jeho celkovej rozlohy. Rozprestiera sa pod východnými svahmi spomínaného Dreveníka v nadmorskej výške okolo 634 m. V súčasnosti sú zrúcaniny Spišského hradu Národnou kultúrnou pamiatkou, pričom sú zaradené aj do svetového dedičstva UNESCO.
Počiatky výstavby stredovekého hradu sú kladené na prelom 11. a 12. stor., respektíve do 12. stor. Slovanské osídlenie hradnej polohy je doložené od 11. stor. Jednou z najstarších, aj v súčasnosti rozpoznateľných architektúr hradu, je kruhová veža, ktorú postavili v 12. stor.. Súčasnú podobu získala v 13. stor. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1209. V prvej tretine 13. stor. postavili aj románsky palác a na akropole opevnenie aj so vstupnou bránou. A vybudovali aj kaplnku. Hrad aj vďaka kamenným stavbám ako jeden z mála odolal ničivému vpádu mongolských vojsk (Tatárov – v roku 1241).
Po tatárskom vpáde daroval v roku 1249 uhorský kráľ Belo IV. spišskému prepoštovi v areáli hradu priestor, aby si mohol postaviť vežu a palác. Vďaka tomu vznikol prepoštský palác, ako prvá prístavba k pôvodnému hradu. V priebehu 13. stor. vybudovali na hrade predhradie a obrannú vežu. V ďalšom období nastali časté súboje o tento strategický bod Uhorska na severe kráľovstva. V roku 1275 ho zabral istý komes Roland, po ňom pripadol kráľovnej Alžbete Kumánskej, matke uhorského kráľa Ladislava IV. V roku 1312 ho neúspešne dobýval od kráľovskej moci nezávislý najvýznamnejší uhorský magnát Matúš Čák Trenčiansky – pán Váhu a Tatier.
Hrad žije
V Roku 1315 sa hrad stal sídlom Filipa Drugeta, francúzskeho rytiera, ktorý prišiel so sprievodom nového uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Filip Druget okrem množstva iných významných spoločenských funkcií bol aj spišským županom (predstaviteľ kráľovskej moci miestnej správnej oblasti) a kastelánom Spišského hradu. V období 14. stor. začali hrad prestavovať v gotickom slohu. V roku 1443 sa ho ľsťou zmocnil český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa. Bol stúpencom kráľovskej vdovy Alžbety, manželky zosnulého českého a uhorského kráľa a rakúskeho vojvodu Albrechta Habsburského. Zároveň bol ochrancom nárokov jej syna Ladislava Pohrobka na uhorský kráľovský trón. Jiskrove vojská postavili ďalšie najväčšie predhradie s dvoma obytnými a jednou vstupnou vežou. Dôležitým medzníkom v dejinách hradu bol rok 1460, keď sa majiteľmi hradného panstva stali Imrich a Štefan Zápoľskí. Poslednému majiteľovi Spišského hradu z rodu Zápoľských – Jánovi – ho skonfiškovali po jeho neúspešnom boji o uhorský trón s Habsburgovcami (1528).
Rakúski vládcovia, víťazi v boji o uhorskú korunu, darovali hrad v roku 1531 Alexovi Thurzovi. Nový majiteľ prestaval hrad v renesančnom slohu. V roku 1636 ho získali Csákyiovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Bývali v ňom do konca 17. stor., pričom v priebehu tohto storočia bol hrad ucelený v jeden komplex. Od 18. stor. na hrade ostala vojenská posádka, ktorá ho opustila po požiari v roku 1780.
V súčasnosti patrí hrad medzi najnavštevovanejšie pamiatky Slovenska. Patrí medzi národný symbol, ktorý je často použitý v rôznych propagačných šotoch. Na hrade sa nachádza expozícia venovaná dejinám osídlenia polohy hradu, blízkych lokalít Spiša a historickým zbraniam. Hrad patrí medzi najlepšie zrekonštruované zrúcaniny v súčasnosti.
