Fiat Punto I (1993 – 1999)

Punto predstavovalo pre Fiat obrovský krok vpred. Ak ho porovnáte s vtedajšou konkurenciou, dominovalo najmä rozmermi, najmä nadpriemernou výškou 1 450 mm. Jeho robustná karoséria dostala do vienka originálny dizajn. Úplnou novinkou boli zadné svetlá situované vysoko v stĺpikoch a efektne riešené tretie bočné okná.

Veľkosť Punta sa premietla do interiéru. Ešte aj dnes dokáže ponúknuť slušný priestor, a to tak vpredu, ako aj na zadných sedadlách.  Výška posádky nad 180 cm preň nie je nijakým problémom. Pochvalu si zaslúžia aj sedadlá s vysokými operadlami, aj keď tvarované veľmi jednoducho. Orientácia Punta do nižšieho cenového spektra sa však podpísala na lacných plastoch a nie príliš vábnom čalúnení. Napriek tomu bol dizajn palubnej dosky šarmantný a navyše praktický. S jednoduchými výplňami dverí to už bolo horšie.

Puntá predané na Slovensku sú zväčša veľmi chudobne vybavené. Posilňovač riadenia či airbag vodiča boli v najpredávanejších motorizáciách 1,1i a 1,2i len za príplatok. Zato ceny príplatkovej výbavy boli veľmi priaznivé. Verzie  zo západnej Európy, najmä Nemecka, kde sa Punto stalo na čas najpredávanejším importovaným modelom, často disponujú aj komfortnými prvkami, ako napríklad klimatizáciou či ABS.
Majitelia určite ocenili slušný batožinový priestor 275 litrov, na druhej strane sa však často stretnete s Puntom bez delených zadných operadiel, čo znižuje jeho variabilitu.

Pod prednou kapotou kraľovali dva osemventilové maloobjemové štvorvalce Fire. Slabší 1,1i (40 kW) a 1,2 (44 kW). Neohurovali výkonom, majiteľom však dopriali ekonomickú jazdu, v priemere okolo šiestich litrov na 100 km. Zvlášť vydarená bola verzia 75 s viacbodovým vstrekovaním paliva a výkonom zvýšeným na 54 kW. Na okraji záujmu stála silnejšia, ale aj podstatne smädnejšia „jednašestka“ a raritné turbo 1,4 T (96 kW) pre Punto GT. Motory 1,2 (44,  54 kW) boli v roku 1998 nahradené modernejším 16-ventilom 1,2 16v (63 kW). Punto však často trpelo prepáleným tesnením hlavy valcov a celkovou netesnosťou motora.

Naftovú alternatívu zastupoval mimoriadne úsporný, ale hlučný atmosférický diesel 1,7 D (46, 51 kW) s dojazdom až 900 km. Raritou v tom čase bola nielen bezstupňová, ale problémová prevodovka Selecta, ale aj 6-stupňový manuál pre najslabšiu verziu Punta 55. Väčšinou sa však stretnete s päťstupňovým manuálom, kritizovaným za nepresné radenie.

Jazdné vlastnosti zodpovedali pozícii v nižšej strednej triede. Vzhľadom na nízky výkon však podvozok stačil. Punto bolo však pomerne hlučné. V kabíne bol neustále prítomný hluk pneumatík a ani odpruženie nedoprialo posádke príliš komfortu. A čo je horšie, ani bezpečnosť. Punto získalo v testoch Euro NCAP len dve hviezdičky. Konkurencia na tom však v tom čase nebola oveľa lepšie.

Ani štatistikami spoľahlivosti TUV vás Punto nepoteší. Trpelo rýchlym opotrebovaním spojky, bŕzd, krátkou životnosťou výfukového potrubia či nepresným riadením. Servis však nebola až taký drahý, a tak si Punto vyslúžilo uznanie a veľkú popularitu.

Výhody
nadčasový dizajn
priestranný interiér
veľký kufor
hospodárnosť
cena

Nevýhody
zväčša chudobné vybavenie
slabé kúrenie
lacné plasty
hlučnosť
nepresné radenie
bezpečnosť

Najčastejšie poruchy
prepálené tesnenia valcov
prehrievanie motorov
poruchy zapaľovania
opotrebovanie spojky
korózia výfuku
vibrujúca ručička rýchlomeru
časté poruchy elektroinštalácie

Hodnotenia
Euro NCAP
1997  **

TŰV Report  2008
22,3 % porúch- – 8– až 9-ročné (priemer 18,1 %)
27,5 % porúch  – 10– až 11-ročné (priemer 22,5 %)
Poznámka: Percento porúch vyjadruje počet vozidiel tohto typu, ktoré neprešli kontrolou nemeckých STK z dôvodu objavenia vážnejších porúch.

Cenová úroveň:
cca od 60 000 Sk (r. v. 1996)
cca od 90 000 Sk (r. v. 1997)
cca od 100 000 Sk (r. v. 1998)