Fiat Panda (od 2003)

Nie je to tak dávno, čo Fiat zápasil s povesťou nespoľahlivého auta, ktoré má prvé problémy už po opustení výrobnej linky. Manažment automobilky musel s touto skutočnosťou niečo urobiť a hoci pri predstavovaní každého nového modelu boli marketingové správy preplnené slovami spoľahlivosť, prax bola často iná.

Všetko sa radikálne zmenilo s príchodom mestského mini Fiat Panda. Pekné tvary sú pre taliansku dizajnérsku školu samozrejmosťou, dôležitejšie však boli komponenty pod karosériou. A tie v prípade Pandy fungovali ako švajčiarske hodinky. Kľúčom k úspechu bola aj jej jednoduchosť a robustná konštrukcia. Kto však chcel, mohol dostať Pandu vybavenú kompletnou elektronickou výbavou a namiesto plechovej strechy mohla interiér presvetľovať veľká elektricky ovládaná sklenená strecha.

Základnou motorizáciou bol benzínový štvorvalec s objemom valcov 1,1 litra (40 kW/54 k). Ľahkej Pande prepožičiaval slušné dynamické schopnosti. Väčšina základných modelov s týmto agregátom však nemala posilňovač riadenia, bez ktorého šlo riadenie veľmi ťažko. Útle ženy sa preto základnej Pande vyhýbali ako čert krížu. Potrebný posilňovač dostala do základnej výbavy až vyššia verzia s motorom 1.2 (44 kW/60 k). S ním bolo auto prekvapivo obratné a vďaka duálnemu účinku posilňovača s ním dokázalo parkovať aj malé dieťa. Benzínové motory radu Fire boli nastavené na prísne emisné limity, preto sa v nízkych otáčkach nemajú k svetu. Vo vyšších však výrazne ožijú a so slušným odhadom sa dá s nimi prekvapivo dobre predbiehať. Naftový motor 1.3 Multijet (55 kW/75 k) je najekonomickejšou voľbou, hoci v skutočnosti sa viac ako na spotrebu zameriava na dynamiku jazdy. V reálnej premávke spotrebuje len o pol litra paliva menej (cca 5 l/100 km) ako benzínové agregáty, čo pri veľkom cenovom rozdiele uberá z výhodnosti jej nákupu.
Svojou silou sa však turbodiesel stáva najlepšou pohonnou jednotkou pre verzie 4×4. Tie sa vyznačujú mimoriadnou priechodnosťou a obratnosťou v teréne, čím prekonávajú aj mnohé drahšie štvorkolky. Verzia Cross má aj elektronickú uzávierku predného diferenciálu.
Poslednou kapitolou v živote Pandy je príchod športovej verzie Panda 100 HP (74 kW/100 k), ktorej výkony berú v mnohých prípadoch dych. Jej pružný motor udeľuje ľahkému Fiatu nadpriemernú dynamiku, vďaka ktorej dokáže byť v serpentínach rýchlejšia než mnohé podstatne výkonnejšie a drahšie autá.

Vážnejšie poruchy sa Pandám dodnes vyhýbajú. Problémové konektory airbagov pod prednými sedadlami výrobca odstránil počas zvolávacej akcie a tak sa jedinými nepríjemnosťami môžu stať pískajúci ventilátor kúrenia alebo zápach benzínu unikajúceho z líšt vstrekovania. Aj to je však skôr výnimkou ako pravidlom. Pripravte sa na drahšie ceny originálnych náhradných dielcov. Tento problém viete síce obísť nákupom lacnejších dielcov z druhovýroby, ale ich kvalita je horšia a vydržia menej ako originály.

História modelu:
Spustenie výroby, benzínové štvorvalcové motory 1.1 (40 kW/54 k), 1.2 (44 kW/60 k), naftový prepĺňaný štvorvalec 1.3 Multijet (55 kW/75 k). Naftové verzie však z dôvodu nedostatočnej kapacity motorárne neboli prvý rok k dispozícii.
2004
Panda s pohonom 4×4 – pracovná verzia a štýlová Climbing.
2005
Naftová verzia prepracovaná na emisnú normu EU 4, predstavenie ešte terénnejšej a štýlovejšej Pandy Cross.
2006
Športovo ladená verzia Panda 100 HP s benzínovým motorom 1.4 16V (74 kW/100 k).

Výhody:
spoľahlivosť
jednoduché ovládanie
ergonómia

Nevýhody:
citlivosť na bočný vietor
pruženie na krátkych priečnych nerovnostiach
absencia posilňovača riadenia (základná verzia)

Časté poruchy:
Pískanie ventilátora kúrenia, úniky benzínu z lišty vstrekovačov, poruchové konektory airbagov (vyriešené zvolávacou akciou), obmedzená funkčnosť hydraulického vymedzovania ventilovej vôle (1.3 Multijet), pískanie bŕzd vplyvom zatuhnutia brzdového obloženia.

Naše odporúčanie:
Pokiaľ máte možnosť voľby, hľadajte verzie s posilňovačom riadenia. Do roku 2005 sa k základnému motoru 1.1 posilňovače nedodávali a Panda bola bez neho neobratná.
Všetky motory sú výborné. Naftový je však už z princípu náchylnejší k drahým poruchám, takže v tomto prípade odporúčame voliť benzínové. V meste sa skôr zohrejú na prevádzkovú teplotu a nemajú turbodúchadlo citlivé na krátke jazdy.
Pre verzie 4×4 je naopak vhodnejší turbodiesel. Benzínový motor v nich chytá po dychu a len ťažko prekonáva pasívne odpory systému pohonu všetkých kolies.