Aká je Lea Fekete vodička?

Aká ste vodička?

Som aktívna šoférka od sedemnástich rokov. Jazdiť som začala ešte ako dievča na babete. Jazdím veľa a rada, no musím povedať, že v poslednom čase sa zo šoférovania, najmä v Bratislave, stáva dosť stresujúca záležitosť. V tých zápchach si toho človek naozaj veľa neužuje. Sústredím sa najmä na bezpečnosť. Rýchlosť mi nič nehovorí.

Aká ste spolujazdkyňa?

Som dobrá spolujazdkyňa. Užívam si totiž, keď ma niekto vezie. Samozrejme, dávam si pozor na to, kto je za volantom. Nestáva sa mi však často, že by som sa ocitla na sedadle spolujazdca s niekým, koho veľmi nepoznám. Väčšinou ma vezie môj manžel, a ten je vynikajúci šofér. Cítim sa pri ňom veľmi bezpečne. 
 
Aké sú vaše zlozvyky?

Myslím, že som celkom poriadna šoférka. Telefonujem len v skutočne nevyhnutných situáciách. Občas mi ujde nejaké to menej vhodné slovíčko, ale to len keď som v nejakej stresovej situácii. Považujem to za prirodzený ventil proti napätiu, ktorému sa dnes človek za volantom nevyhne. Takže možno je to aj príspevok k bezpečnosti.
 
Ako si krátite čas?

Hudbu si púšťam z vlastných cédečiek. Ak počúvam rádio, tak zásadne hovorené slovo. Najradšej Slovenský rozhlas.

Na čo ste alergická?

Tým, že už mám nejaké tie roky za volantom za sebou, udivuje ma sebavedomie mladých šoférov, najmä šoférok. Takým sa snažím radšej nejako prispôsobiť alebo ustúpiť, než aby sa to skončilo nešťastím. Prekáža mi odťahovanie aut aj z takých miest, kde vôbec neprekážajú. Považujem to za  problém v komunikácii a hľadania strednej cesty medzi mestskou políciou a obyvateľmi Starého Mesta.

Čo pre vás znamená auto?

Tie časy, keď som sa prezentovala autom, sú už dávno za mnou. Moje prvé auto bol starší Fiat 128, mala som 18 rokov a dostala som ho cez prázdniny po maturite. Dnes sa na vec pozerám úplne inak. Auto je pre mňa výrobný prostriedok, spotrebný tovar, ktorý mi má slúžiť. Mám preto rada praktické a menšie auta. Jazdím najmä v meste a môžem s nimi ľahko zaparkovať. Údržba a oprava nesmú byť drahé. Je to pre mňa predovšetkým auto „pomocník“ v každodennom živote. 

Najhoršia skúsenosť?

Za ten čas, čo jazdím, som nikdy nemala nehodu. Snažím sa predvídať situácie na cestách a sústrediť na jazdu. Takže najhoršia skúsenosť je opäť skúsenosť s odťahovou službou v Starom Meste v Bratislave.

Ako vychádzate s políciou?

Ak si nie som vedomá priestupku, snažím sa v pokoji zistiť dôvod, pre ktorý ma zastavili a ak je to bežná kontrola dokladov, tak v tom nevidím problém, ale aj tak si myslím, že vodiči sú často rukojemníkmi policajtov. Z ich strany mi chýba snaha pôsobiť skôr výchovne ako represívne.
 
Vaša najvyššia pokuta?

Keď  mi v jeden deň odtiahli dva razy auto, tak ma to stálo asi šesťtisíc. Len chcem zdôrazniť, že bývam v Starom Meste. Takže to parkovanie na chodníku nebol nejaký prejav mojej arogancie.

Čo si myslíte o ženách vodičkách?

Ženy sú možno opatrnejšie šoférky, ale myslím si, že na dlhých cestách sú sústredenejší a lepší šoféri muži.

Viete si vymeniť rezervu?

Nie, našťastie som to doteraz nemusela, vždy bol niekto šikovnejší so mnou ako spolujazdec.  

Autoškola:
Vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak
A) neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza,
B) neobmedzí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza,
C) jazdí mimo obce.

Lea Fekete  zakrúžkovala správne odpoveď A.