Má všetky vlastnosti klasických britských roadsterov, no na kapote nesie logo japonskej automobilky. Situáciu ešte zamotáva fakt, že o jej vznik sa zaslúžil Američan. Bob Hall bol pôvodne motoristický novinár. V roku 1976 robil pre magazín Motor Trend rozhovor s Kenichim Yamamotom, vtedajším šéfom vývoja Mazdy. Ten sa ho na konci interview spýtal, aké auto by podľa neho mala Mazda v budúcnosti vyrábať. Hall mal vo veci jasno. Vždy mu imponovali britské roadstery, autá stvorené len pre radosť. V tom čase ich vyrábal iba Lotus, a tak bola odpoveď jednoznačná.
Hrou osudu dostal Hall o päť rokov neskôr ponuku pracovať pre severoamerické vývojové stredisko Mazdy. Opäť sa stretol s Yamamotom, vtedy už šéfom Mazdy. Na jeho prekvapenie sa ho opýtal: „Tak čo, Bob, prečo nepracujete na tom ľahkom športiaku?“ To dalo veci do pohybu. O novú podobu malej športovej Mazdy súťažili dva tímy. Jeden v Tokiu, jeden v Kalifornii. Kým Japonci presadzovali koncepciu predného náhonu, prípadne zadného náhonu s motorom v strede, Bob Hall zastával tvrdohlavo britskú klasiku v podobe ľahučkého roadsteru s motorom vpredu a zadným náhonom. Tá nakoniec zvíťazila. Projekt bol schválený do výroby v januári 1986. Za konečný vývoj zodpovedal Toshihiko Hirai a za dizajn návrhár čínsko-amerického pôvodu Wu-Huang Chin.
V roku 1989 zažiarila na autosalóne v Chicagu Mazda Miata, ako ju pokrstili v USA. Mala očarujúce výklopné svetlá, nízku stavbu karosérie, plátennú strechu a klasický pohon. O špičkové jazdné vlastnosti sa postaralo nezávislé zavesenie všetkých kolies a motor posunutý čo najviac vzad, čím sa dosialo ideálne rozloženie hmotnosti 50 : 50 na obe nápravy. Nízkej hmotnosti, len 940 kg stačil štvorvalec 1.6i s výkonom 66 kW (90 k). Paradoxne v tom isto roku prišiel na svet aj nový Lotus Elan, no s predným náhonom. Stal sa z neho prepadák. Silnejšia verzia 1.8i z roku 1993 s výkonom 96 kW (131 k) už akcelerovala na stovku za menej ako deväť sekúnd. Američania si ju hneď zamilovali, najmä ak si ju mohol dovoliť prakticky každý. Stal sa z nej „Mustang deväťdesiatych rokov“.
Druhá generácia prišla na svet v roku 1997 už bez výklopných reflektorov a zatiaľ posledná tretia generácia sa predstavila v roku 2005. Koncepcia sa nezmenila, no na hmotnosti pribudlo 200 kg. Aj preto dostal neskôr prednosť silnejší dvojliter, ktorý dnes dosahuje až 125 kW (170 k). Kým predchádzajúce generácie mali hard-top iba za príplatok, tá posledná dostala elektrickú výklopnú strechu z pevných materiálov. Posledný facelift prebehol v roku 2009.
Dnes slávi Mazda MX-5 dvadsiate výročie a po celom svete má svojich skalných priaznivcov. Mazda tiež pripravila špeciálnu sériu 20th Annyversary a svedomito pracuje na štvrtej generácii.
Dôležité roky:
1986 – schválenie do výroby
1989 – svetová premiéra (Chicago)
1993 – motor 1.8i
1996 – druhá generácia
2005 – tretia generácia
2006 – skladací hard-top
2009 – facelift