Aký je Ján Ďurovčík vodič?

Aký ste vodič?

Považujem sa za taxikára. Ročne najazdím 60– až 80-tisíc kilometrov. To sa samozrejme nedá zvládať bez rýchlejšieho tempa. Takže pomalý naozaj nie som. Napriek tomu si myslím, že som veľmi obozretný šofér. Jazdenie mi už však radosť nerobí. Azda len v lete, keď mám nejaký kabriolet, tak si to viem užiť. Inak je to nutné zlo.

Aký ste spolujazdec?

Na sedadle spolujazdca sedím veľmi zriedka. Stáva sa to len vtedy, keď som strašne unavený a odvezie ma niekto, koho dobre poznám alebo po mňa pošlú šoféra. No a to hneď zaspím, takže spolujazdec som asi ideálny.

Aké sú vaše zlozvyky?

Telefonujem, jem, nadávam. Ešte niečo?

Ako si krátite čas na cestách?

V aute trávim neskutočne veľa času. Napriek tomu jazdím najradšej sám. V aute totiž aj pracujem. Telefonujem, počúvam muziku k predstaveniu a podobne. Za volantom dokážem vybaviť naozaj strašne veľa vecí. Ale len do miery, aby to nebolo nebezpečné.

Na čo ste alergický?

Neskutočne ma vytáčajú šoféri, ktorí jazdia zo zásady v ľavom jazdnom pruhu a myslia si, že im patrí svet.

Čo pre vás znamená auto?

Je to dopravný prostriedok, bez ktorého nemôžem existovať. Chlapov väčšinou zaujíma, aký má auto výkon, či má turbo a podobne. Pre mňa je najdôležitejší dizajn. Auto musí pre mňa spĺňať estetické kritériá. Páčia sa mi luxusné limuzíny ako Bentley, Rolls-Royce alebo Maserati Quattroporte. Samozrejme, na auto snov nemám. Tak jazdím na aute, ktoré potrebujem, pretože je tiež pekné, má pohon 4×4 a je veľmi bezpečné. Doprial som si aj svetlé kožené čalúnenie a drevené obklady.

Najhoršia skúsenosť?

Mám za sebou jednu hroznú haváriu. Bolo to veľmi dávno a navyše, nesedel som za volantom. Je zázrak, že sme všetci prežili a môžem povedať, že tam boli veľmi ťažké zranenia. Nerád na to spomínam.

Ako vychádzate s políciou?

Ja som pravdepodobne najväčší prispievateľ do štátnej kasy a prvý platca mýta. Policajtov poznám na jednej aj druhej strane diaľnice a oni zas poznajú mňa aj moje auto. Každá moja cesta je sprevádzaná policajnou eskortou a končí sa pokutou. Som slušný, nevyjednávam a oni sú za to ku mne milosrdní a naúčtujú mi väčšinou tú najnižšiu sadzbu.

Vaša najvyššia pokuta?

Bolo to v Rakúsku za rýchlosť, ale nepoviem vám, koľko ma to stálo. Bolo to naozaj strašne veľa, pretože som to dosť „prepískol“.

Čo si myslíte o ženách vodičkách?

Je úplne jedno, či šoféruje žena alebo muž. Vôbec nemám potrebu to takto deliť. Zažil som hrozných šoférov z jednej aj druhej strany.

Viete si vymeniť rezervu?

Musel som to urobiť pred dvoma rokmi a môžem vám povedať, že som nad tým strašne maturoval. Normálny človek by to asi zvládol za desať minút, no ja som tam „trapošil“ asi hodinu a pol. Som totálne antitechnický typ, ale dokázal som to.

Autoškola:
Na križovatke ciest rovnakého druhu je vodič povinný dať prednosť vozidlám prichádzajúcim
A) sprava
B) zľava
C) po dopravne významnejšej ceste

Ján Ďurovčík zakrúžkoval správne odpoveď A.