Vytvorili známu viestonickú Venušu z hliny a množstvo iných pozoruhodných artefaktov z mamutoviny, kostí a hliny. Išlo o lovcov sobov, mamutov jeleňov a zberačov plodov.
Od prvých poľnohospodárov
Oveľa výraznejší pokrok nastal v mladšej dobe kamennej (neolit od okolo 5 000 rokov pred n. l.), kedy začali na území Česka žiť prví poľnohospodári. Po prechodnom období neskorej doby kamennej nastala doba bronzová (okolo 2000 pred n. l.) , ktorá kultúrne patrila medzi podnetné obdobia českého praveku. Stačí spomenúť kultúry unětická, knovízska, velatická, lužická, podolská a iné. V závere neskorej doby bronzovej a počas staršej doby železnej (tzv. halštatskej) bolo aj územie Česka priestorom, kde sa formovala kultúra pravekých Keltov. V priebehu 5. stor. pred n. l. sídlili takmer na celom území Kelti, ktorí boli hlavnými strojcami kultúrnych výnimčností mladšej doby železnej. V okrajových severovýchodných oblastiach Moravy a českého Sliezka dožívali príslušníci niekdajšej lužickej kultúry v symbióze s keltským etnikom, vďaka ktorej spoločne vyformovali púchovskú kultúru, ktorej hlavné sídla boli na území severného Slovenska. Okolo zlomu letopočtov sa na území ČR usádzali germánski Markomani a najmä na Moravu začali prenikať i Rimania. Práve na územi Čiech sa nachádzalo jadro dvoch germánskych kráľovstiev – Marobudovho a Katvaldovho.
Po zániku Rímskej ríše došlo k sťahovaniu národov a na opustenom území Čiech sa od 5/6. stor. začali usadzovať Slovania. Tí sa podieľali na vzniku (623) Samovho kmeňovho zväzu (Samová ríša). Jeho vznik bol odozvou na útlak zo strany kočovných Avarov. V 8. stor. sa začalo formovať Moravské kniežatstvo (viacmenej územie terajšej Moravy), kde v závere prvej tretiny 9. stor. vládol knieža Mojmír.
Veľká Morava a České kráľovstvo
Pribinove Nitriansko okolo roku 833 obsadilo moravské knieža Mojmír I. a Pribinu vyhnal. Týmto aktom vznikla Veľká Morava – jeden z navýznamnejších štátnych útvarov západných Slovanov. Veľkomoravská ríša zanikla okolo roku 907. Zapríčinila to rozpínavosť Frankov, pre štát úspešné, ale neúnosné (náročným ovládaním dobytého územia) výboje Svätopluka I., dynastické rozpory a v neposlednom rade príchod maďarských kmeňov.
Slovania žijúci v nitrianskej časti veľkej Moravy (dnešné Slovensko) sa začali výraznou mierou podielať na vzniku Uhorského kráľovstva. Morava sa v priebehu 10. stor. stala stabilnou súčasťou formujúceho sa Českého štátu, ktorý sa postupne stal jedným z najmocnejších kráľovstiev minimálne v strednej Európe. Za zmienku stoja přemyslovskí panovníci (rod vymrel v roku 1306) – sv. Václav, Boleslav I., Přemysl Otakar II. alebo Luxemburgovci najmä Karol IV. – pravdepodobne najvýznamnejší panovník v dejinách Českého kráľovstva. Za vlády jeho syna Václava IV. vyvolal náboženský reformátor Jan Hus hnutie smerujúce k obrodeniu rímskej cirkvi. Po jeho upálení nabralo hnutie nekontrolovateľné rozmery všeľudového povstania proti útláčaniu najmä zo strany cirkevných zbohatlíkov. V tomto období bojov proti cisárovi Žigmundovi sa ako schopný vojvodca vyznamenal Jan Žiška z Trocnova. Po potlačení povstania nemeckým cisárom a českým kráľom Žigmundom sa situácia definítvne upokojila. Nakoniec sa zaznamenalo určité prímerie medzi kališníkmi a katolíkmi v súvislosti s úspešnou vládou Jiřího z Poděbrad.
Po vymretí rodu Jagelovcov sa Čechy dostali pod habsburskú monarchiu. Stavovská (1618-Stavovské povstanie) a náboženská nespokojnosť väčšniny Čechov vyvrcholila bitkou pri Bielej hore (1620 – začiatok tridsťaročnej vojny), kde zvíťazili Habsburské vojská. Čechy sa stali stabilnou súčasťou Rakúskej, neskôr rakúsko-uhorskej monarchie. Upokojenie situácie nastalo až počas vlády Márie Terézie v 18. stor. V jej reformných krokoch pokračoval i jej syn Jozef II., ktorý vydal tolerančný patent, ktorý znamenal zblíženie protestantov a rímskych katolíkov. Najmä v 18. a v 19. stor. boli Česi vystavení silnej germanizácii, ale ich buržoázia a vzdelanci prispeli k výraznemu národnému obrodeniu na prelome 18. a 19. stor. a v 19. stor.
ČSR a protektorát
** **Celosvetová kritická situácia nakoniec vyústila do prvej svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom, hlavní agresori svetového konfliktu vojnu prehrali. Rakúsko – Uhorsko sa rozpadlo a na jeho troskách okrem iných štátov vzniklo demokratické Československo – spoločný štát Čechov a Slovákov. Pričinili sa o to najmä T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Sľubný rozvoj republiky brzdila idea čechoslovakizmu a nezáujem vládnych činitelov o priemyselný rozvoj slovenskej časti krajiny. Rovnako otázka príslušníkov nemeckej národnosti a ich niekedy až neúnosné požiadavky podporované fašistickým režimom v Nemecku nepridávali na pokoji demokratickému Československu. Napriek tomu Československo bolo krajinou demokracie, humanizmu a slobody v strednej Európe.
Mníchovská dohoda symbolizujúca rozpínavosť Nemecka znamenala postupný rozpad Československa. Čechy a Morava sa stali protektorátom nemeckej ríše. Na Slovensku vznikol samostatný štát. Čechy a Morava sa stali protektorátom Hitlerovej ríše. Český národ vtedy prežil obdobie strachu a útrap. Až koniec vojny, ktorý sprevádzalo pražské májové povstanie na barikádach prinieslo oslobodenie.
Od totality k slobode
Kumunisti definitívne ovládli ČSR vo februári v roku 1948. Obrodenie a uvoľnenie nastalo v roku 1968, ale armády Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom ho svojou agresiou zastavili. K definitívnemu pádu totalitnej moci došlo po 17. novembri 1989, keď bola násilne potlačená pokojná demonštrácia študentov v Prahe. Počas demokratizácie krajiny sa riešilo aj štátoprávne usporiadanie Československej federácie. Situácia nakonie vyústila po voľbách v roku 1992 do rozpadu Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Odbitím polnoci 1. januára 1993 vznikla samostatná Česká republika, ktorá sa okamžite plnhodnotne sformovala ako demokratický štát Európy.
