Aká je Jana Majeská vodička?

Aká ste vodička?

Jazdím strašne rada. Užívam si to a odkedy som na materskej dovolenke je to pre mňa aj určitý druh relaxu. Jazdím veľmi opatrne, určite opatrnejšie, ako keď som ešte nebola mamička. Netvrdím, že ma neláka rýchlosť ale ten posun k väčšej zodpovednosti za volantom určite cítim. Neponáhľam sa a radšej prídem neskôr, ako by som mala riskovať.

Aká ste spolujazdkyňa?

Závisí to od toho kto sedí za volantom. Na to si dávam pozor. Ak je to dobrý šofér, ako napríklad môj manžel, tak si to viem aj užiť a pozorovať krajinu. Keď sme na nejakej dlhej ceste, napríklad do Tatier k starým rodičom, tak sa za volantom striedame. On dáva pozor na mňa a ja zas na neho. Tá ostražitosť tam stále funguje, ale nemyslím to v zlom. Na tom nič nie je, keď si povieme, pozor, brzdi alebo choď radšej pomalšie.

Aké sú vaše zlozvyky?

Občas sa nevyhnem telefonovaniu. Klamala by som, keby som povedala, že nezdvihnem mobil. Ale odkedy je malá na svete, tak sa to snažím veľmi obmedzovať.

Ako si krátite čas?

Počúvam moje cédečká a samozrejme, z profesijných dôvodov, som „vysadená“ na správy. Najmä ak sa deje niečo dôležité, napríklad, ak je nejaký futbalový zápas, voľby alebo nejaký summit, tak musím mať zapnuté rádio.

Na čo ste alergická?

Za volantom sa veľmi nerozčuľujem, snažím sa byť pokojná, nenadávať a nevšímať si arogantných šoférov. Najmä takých, ktorí sa na vás tam, kde je päťdesiatka, najprv tlačia, potom vás obehnú stovkou a ešte vám ukazujú na čelo, že ako to jazdíš. Tak si vždy pomyslím, len si leť aj s prestreleným srdcom…

Čo pre vás znamená auto?

Autá mám rada. Už v detstve som milovala, keď som s rodičmi cestovala s naším starým Wartburgom za starou mamou do Liptova alebo kdekoľvek inde. Bol to pre mňa vždy taký malý sviatok. Strašne som sa na to tešila a túžila po tom, aby som si aj ja niekedy kúpila vlastné auto. Vtedy letel Fiat Uno, to bol môj sen. Dnes už auto mám a rada si vyskúšam aj iné, keď je nejaká príležitosť. Minule som testovala nový Mercedes a vyšlo to tak, že sa v ňom takmer narodila moja dcérka.

Najhoršia skúsenosť?

Našťastie nemám za sebou nijakú haváriu. Možno aj preto, že vždy, keď vidím na ceste nejakú búračku, tak z nej mám zlý pocit a poviem si, že je lepšie prísť neskoro ako nikdy.

Ako vychádzate s políciou?

Nie som ten typ človeka, čo by zneužíval to, že jeho tvár možno poznajú ľudia z obrazovky. Tá výhoda popularity príde niekedy sama od seba, keď ma policajti spoznajú a prečítajú si meno vo vodičáku. Potom sú ku mne, ale možno aj preto, že som žena a že mám vždy zapnuté pásy a svetlá, veľmi slušní.

Vaša najvyššia pokuta?

Tak to viem celkom presne. Platila som vyše šesťtisíc korún, keď ma za jeden týždeň dva razy odtiahli do Čierneho lesa za zlé parkovanie.

Čo si myslíte o mužoch vodičoch?

Možno, že muži to majú dané geneticky, že sú trochu dravší. Ale v podstate by som to takto nedelila. Aj baby vedia byť za volantom veľmi šikovné a mnohých šoférov by schovali do vrecka.

Viete si vymeniť rezervu?

Ešte som to nerobila a asi by som sa o to ani nepokúšala. Stačilo mi, keď sme potrebovali na našom aute vymeniť žiarovku a nakoniec sme zistili, že na to treba rozobrať takmer pol auta.

Autoškola:
Vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by vozidlo zakrývalo
A) zvislú dopravnú značku a svetelné signály,
B) zvislú dopravnú značku a akúkoľvek vodorovnú dopravnú značku,
C) reklamné zariadenie.

Jana Majeská zakrúžkovala správne odpoveď A.