Aká je Mária Kraľovičová vodička?

Aká ste vodička?

Jazdím už takmer päťdesiat rokov a nikdy som nemala nijakú haváriu. Tak si myslím, že som celkom dobrá šoférka. Jazdenie ma stále veľmi baví a priznám sa, že niekedy to na diaľnici aj trochu „rozbalím“. Keď však porovnám, aká bola situácia na cestách pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi a dnes, tak veľa radosti už vodičom nezostáva. Dnes je to o strese a parkovaní. Preto jazdím najradšej večer a v noci. Niektorí vodiči sa toho boja, ale ja som na tie svetlá asi zvyknutá z javiska.

Aká ste spolujazdkyňa?

Pokojná. Ja sama nemám rada, keď sa mi niekto montuje do riadenia, tak to ani ja nerobím iným. Nikdy by som však nenastúpila do auta s niekým, komu nedôverujem.

Aké sú vaše zlozvyky?

Myslím, že nemám. Za volantom netelefonuje ani nenadávam. Keď si chcem uľaviť, tak v najhoršom poviem, „Čo robíš ty starý komik“.

Ako si krátite čas?

Asi mi neuveríte, ale v aute nepočúvam rádio ani hudbu, a to chodím často aj do Prahy či Viedne. Mám rada ticho, rozmýšľam, rada pozorujem krajinu. V živote som sa nikdy nenudila, tak prečo by som sa mala nudiť práve v aute.

Čoho sa bojíte?

Najviac sa bojím, že sa mi niečo pokazí a že budem musieť niekoho prosiť o pomoc alebo, že nestihnem predstavenie, keď idem večer do práce totálne preplnenou Bratislavou. Opona sa dvíha o siedmej. Bojím sa tiež mladých šoférov na silných autách, ktorí majú pri uchu telefón a robia všakovaké myšičky.

Čo pre vás znamená auto?

Za tie roky som mala desiatky áut. Moskvič, niekoľko fordov, simku alebo škodovky. Bez auta by som si svoj život nevedela predstaviť. Moje autá som mala vždy rada, aj som sa s nimi ťažko lúčila, ale zas som si nikdy nepotrpela na značku a na to, či mám v aute poriadok a či je čisté. Aj teraz jazdím na starej Škode Felicii a neprekáža mi to. Deti ma však už prehovárajú, mama kúp si niečo poriadne. A ja im na to. Tých pár metrov do krematória to ešte musí vydržať.

Najhoršia skúsenosť?

Bolo to veľmi dávno v Rumunsku. Spoza autobusu mi skočilo do cesty nejaké dieťa. Bola to chyba jeho rodičov. Nič sa našťastie nestalo, ale ja som bola v šoku. Dodnes mám pocit, že to mohlo byť aj zinscenované, pretože jeho rodičia si začali odo mňa hneď pýtať hodinky, peniaze a všetko možné.

Ako vychádzate s políciou?

Myslím, že dobre. Občas, keď ma zastavia, tak nie som pripútaná. Vždy im hovorím, „celý život som bola pripútaná k rodine, manželovi a práci, tak prečo by som si nemohla užiť trochu voľnosti aspoň v aute“?

Vaša najvyššia pokuta?

Nedávno som zaparkovala s autom pri Prezidentskom paláci a skočila si kúpiť do obchodu noviny. Keď som sa vracala, ešte som videla, ako mi to auto odťahujú. Stálo ma to asi dvetisíc korún.

Čo si myslíte o mužoch vodičoch?

Neviem, či záleží na tom, či je za volantom muž alebo žena, ale v celku si myslím, že ženy jazdia opatrnejšie.

Viete si vymeniť rezervu?

To je vylúčené. V takej situácii sa pekne postavím k autu a nechám sa niekým zachrániť.

Autoškola
Neohrozením sa rozumie povinnosť vodiča
A) počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,
B) počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nijako neprekážal,
C) neobchádzať ani nepredchádzať vozidlo prepravujúce nebezpečné veci a jazdiť za takýmto vozidlom vo vzdialenosti najmenej 50 m.

Mária Kraľovičová zakrúžkovala správne odpoveď A.