V časoch, keď hlavným nositeľom identity automobilu bol jeho unikátny tvar, si malosérioví výrobcovia mohli dovoliť požičať svetlá z masovo rozšírených automobilov bez rizika, že by nejako poškvrnili svoj imidž neurodzenými dielmi. Predné svetlá mala väčšina áut aj tak zvyčajne kruhové, takže bolo jedno odkiaľ pochádzajú. Dnes je situácia trochu iná a identitu značky z veľkej časti háji najmä predná maska a tvar svetiel.
Dino 2400 obdaroval koncovými svetlami Miuru.
Výborným príkladom starého prístupu je famózne Lamborghini Miura. Miura presadila medzi superautomobilmi koncepciu motora umiestneného uprostred. Auto ako celok pôsobí dojmom dokonalosti a nikomu by nenapadlo, že predné aj zadné svetlá pochádzajú od Fiatu. Zadné zdieľala Miura s Fiatom Dino, ktorý tiež nepatril medzi „masovky“. Predné svetlá uctievanej Miury pochádzajú z Fiatu 850 Spider.
Podobných príkladov je mnoho. Snáď každý pozná De Tomaso Pantera. Prvá generácia mala zadné svetlá od Alfy Romeo 1750/2000 Berlina. Od tej istej Alfy si požičala koncové svetlá aj Lamborghini Espada, či Maserati Khamsin. Posledná generácia Pantery v deväťdesiatych rokoch už niesla svetlá aj u nás známej Alfy 33. Z Talianska pochádza aj Iso Grifo opäť so svetlami Alfa Romeo, tentokrát z modelu Giulia Sprint.
Pekným príkladom z krajiny galského kohúta je Alpine A 110, ktorý zdieľal mnoho dielov s Renaultom 8, vrátane zadných svetiel. Z Nemecka pochádza Isdera Imperator so svetlami Mercedes-Benz S triedy (W116). Britský Aston Martin Virage z roku 1988 bol tak ako Miura kompletne osvetlený z cudzích zdrojov. Predné svetlá pochádzajú z Audi 100 a zadné z vtedajšieho Volkswagenu Scirocco.
Pre našinca je najžiarivejším príkladom mimokoncernového zdieľania svetiel známa Avia Furgon. Kto by si nepamätal nezameniteľné zadné svetlá zo Škody 105/120 na zadnom čele Avie? Furgon však ťažko možno zaradiť medzi malosériové automobily.
Iste by sa našlo ešte mnoho prípadov takýchto požičaných svetiel na exkluzívnych automobiloch. S vašimi postrehmi sa môžete podeliť v diskusii.