V roku 1965 začal Renault pracovať na nástupcovi modelov 8 a 10, ktoré ešte vychádzali z modelu Dauphine z polovice päťdesiatych rokov. Zadanie projektu 117, ako sa vývojové plány Renaultu 12 nazývali, znelo, že auto musí byť dosť priestranné pre posádku aj pre batožinu, jednoduché na výrobu aj údržbu, spoľahlivé a zároveň komfortné.
Renault 12 mal zavŕšiť modernizáciu modelovej palety. Jeho dizajn pripomína úspešný Renault 16 (Auto roka 1966), aj keď karosérie majú úplne odlišnú koncepciu (Renault 16 bol jedným z prvých hatchbackov). Karosériu R12 horizontálne rozdeľovala hrana, ktorá nebola iba dizajnérskym výstrelkom. Pri jazde po mokrom povrchu zabezpečovala, že vrchná časť karosérie, okná a kľučky sa nezašpinili. Zadné okno bolo riešené tak, že aj v daži zostávalo suché.
Od svojich kolegov sa Renault 12 líšil aj uložením motora. Kým Renault 16 aj Renault 4 mali motor za prednou nápravou, Renault 12 ho mal umiestnený pred ňou. Toto rozmiestnenie podmieňovalo jeho pomerne dlhý predný previs, ale aj nadmieru priestranný interiér. Samozrejme poháňané boli predné kolesá – v tom čase moderná koncepcia. Išlo o motor radu Cléon z Renaultu 8/10, ktorý bol prevŕtaný na 1289 cm3. Namiesto nezávislého zavesenia všetkých kolies (R4 a R16) mal Renault 12 tuhú zdanú nápravu.
Predstavil sa na parížskom autosalóne v roku 1969 s jedinou karosárskou verziou – štvordverový sedan. Jeho kvality mu zabezpečili tretie miesto v ankete Auto roka 1970. Pred ním sa umiestnilo iba talianske mini Autobianchi A112 a víťazný Fiat 128. Pohonná jednotka bola naladená na 40 kW (54 k), maximum krútiaceho momentu 94 Nm dosahovala pri 3000 ot./ min. Pri dobrom zaobchádzaní motor poľahky prežil karosériu. Nevynikal dynamikou, ale zato bol úsporný. Renault 12 jazdil za 8 – 10 litrov na 100 km. Maximálna rýchlosť ležala na hranici 140 km/h, no dlhšia jazda touto rýchlosťou nemusela skončiť dobre. Motor totiž už pri rýchlosti 100 km/h točil asi 3700 otáčok za minútu.
Renault 12 bol stavaný na komfortné presuny viacerých ľudí s batožinou. Tomu bolo prispôsobené mäkké pruženie (vinuté pružiny, hydraulické tlmiče). Prvá generácia sa vyrábala od roku 1969 do roku 1975. Základná výbava mala označenie L. Nad ňou bola situovaná výbava TL, ktorá mala miesto celistvej lavice vpredu dve oddelené sedadlá so sklápateľnými operadlami. Ďalšími prvkami bohatšej výbavy boli napríklad výstražné smerovky, osvetlenie odkladacej schránky a batožinového priestoru (356 litrov) a opierky na ruky vo výplniach dverí.
Neskôr úlohu špičkovej verzie prebral model Renault 12 TS, ktorý mal vďaka dvojkomorovému karburátoru Weberzvýšený výkon na 45 kW (61 k). „Téesko“ malo v základe otáčkomer, opierky hlavy na predných sedadlách, prídavné svetlomety, chrómové lišty na bokoch a plechové disky v štýle Gordini. V roku 1974 sa objavila verzia TR s automatickou prevodovkou. Mala rovnaký výkon ako TS. Okrem sedanu sa Renault 12 vyrábal od roku 1971 aj ako praktické kombi.
V roku 1975 prešiel Renault 12 jemným faceliftom. Predné smerovky sa presunuli do nárazníka a predná maska dostala modernejší nádych. Podstatne sa zmenili aj koncové svetlá a interiéru dominovala modernejšia palubná doska. V takejto podobe vydržal Renault 12 až do konca výroby v roku 1980.
Popri týchto bežných R12 sa od roku 1970 do roku 1974 vyrábal aj Renault 12 Gordini, ktorý mal nahradiť ikonu motošportu Renault 8 Gordini. Jeho reputácia bola poškvrnená ešte pred samotným uvedením. Sústavné odďaľovanie premiéry v dôsledku ťažkostí s prednou nápravou mu nedávalo veľké nádeje na prekonanie predchodcu. Problém spočíval v tom, že predná náprava nebola konštruovaná na takú veľkú silu, akú mal Gordini mať. Kolesá poháňané motorom 1.6 (z R16 TS) s výkonom 84 kW (114 k) mali pri akcelerácii prílišnú tendenciu prešmykovať. Gordini malo dva dvojité karburátory Weber a maximálnu rýchlosť až 185 km/h. Nakoniec sa problém podarilo vyriešiť a Renault 12 Gordini uviesť, no kým si verejnosť zvykla na odlišné jazdné vlastnosti oproti R8 Gordini (koncepcia všetko vzadu), prišla ropná kríza a Renault 12 Gordini sa definitívne porúčal. Vyrobilo sa iba 5188 kusov.
Renault 12 poslúžil ako základ pre dvojicu elegantných kupé Renault 15/17. Vyrábali sa od roku 1971 do roku 1979, kedy ich nahradil Renault Fuego. Renault 17 Gordini bol na dlhú dobu posledným vozidlom s pečaťou Amédée Gordiniho.
R12 bol globálnym autom
Renault 12 bol navrhnutý ako svetové auto a už od začiatku sa počítalo s jeho výrobou v mnohých krajinách. Pre nás najznámejšia je Dacia 1300, ktorá sa vyrábala v Rumunsku ako nástupca Dacie 1100 (licencia Renault 8). Auto sa v Československu predstavilo na jeseň roku 1971 a prvé kusy sa dostali do predaja v roku 1972. Zo začiatku sa dvojčatá kvalitou mohli rovnať, ale neskôr keď narástol podiel rumunských súčiastok v Dacii, kvalita išla dole. Dacia 1300 sa udržala vo výrobe až do roku 2004. Počas svojho života prešla viacerými faceliftmi, ale základ zostal ten istý až do konca.
Renault 12 sa vyrábal licenčne aj v Turecku od sedemdesiatych rokov do konca deväťdesiatych. Spočiatku bol takmer identický s francúzskou predlohou no od osemdesiatych rokov šli Turci vlastnou cestou a zmenili aj názov na Renault Toros. V Brazílii sa na základe Renaultu 12 vyrábal Ford Corcel, ktorý dokonca predbehol darcu svojich orgánov. Produkcia začala skôr ako vo Francúzsku. Autá zdieľali podvozkové a niektoré mechanické diely.
U Renaultu 12 z argentínskej produkcie nebolo výnimkou, že mal vo výbave dokonca klimatizáciu, keďže vypĺňal veľkú medzeru medzi Renaultom 6 a luxusným typom Torino. Pre domáci trh bola určená aj nadupaná verzia Alpine s motorom Renault 5 Alpine. Mala výkon 81 kW (110 k) a dosahovala maximálnu rýchlosť 175 km/h. Okrem Brazílie a Argentíny sa Renault 12 vyrábala aj v Kolumbii, Španielsku a Venezuele.
Renault 12 dorazil dokonca aj do Austrálie, kde sa montoval z dovezených dielcov. Niektoré komponenty zabezpečovali lokálni dodávatelia. Produkcia skončila v roku 1980.
Do Československa sa Renault 12 dovážal od roku 1970. V Tuzexe v roku 1974 stál 19 055 TK (asi 95?000 Kčs, pri kurze 5 Kčs za 1 TK). Dacia 1300 ako lacnejší ekvivalent Renaultu 12 stála 68 000 Kčs. Pre porovnanie najlacnejšia Škoda stála asi 55 000 Kčs.
Technické údaje – 1. séria | |||||
Typ | R12 / L / TL | R12 Gordini | R12 TS | R12 TR Automatic | |
Obdobie výroby | 1970–1975 | 1971–1974 | 1973–1975 | 1974–1975 | |
Označenie | R 1170 | R 1173 | R 1177 | R 1177 | |
Zdvihový objem (cm3) | 1289 | 1565 | 1289 | 1289 | |
Max. výkon (kW/min-1) | 40/5250 | 84/6250 | 45/5500 | 45/5500 | |
Krútiaci moment (Nm/min-1) | 94/3000 | 140/4500 | 96/3500 | 91/3500 | |
0–100 km/h (s) | 17 | n.a. | 14 | n.a. | |
Max. rýchlosť (km/h) | 140 | 185 | 150 | 145 |
Technické údaje – 2. séria | |||
Typ | R12 / L / TL | R12 TS | R12 Automatic |
Obdobie výroby | 1975–1980 | 1975–1980 | 1975–1980 |
Označenie | R 1171 | R 1177 | R 1177 |
Zdvihový objem (cm3) | 1289 | 1289 | 1289 |
Max. výkon (kW/min-1) | 40/5250 | 45/5500 | 45/5500 |
Krútiaci moment (Nm/min-1) | 87/3000 | 91/3500 | 91/3500 |
0–100 km/h (s) | 17 | 14 | n.a. |
Max. rýchlosť (km/h) | 140 | 150 | 145 |
.