Legendárne Volvo 480 ES má 25 rokov

Začiatkom osemdesiatych rokov pracovala švédska automobilka na vývoji úplne novej generácie vozidiel s predným náhonom. Zadný náhon to mal odvtedy spočítané.

21.10.2010 16:37 , aktualizované: 22.10.2010 03:30
Volvo 480 ES Foto:
Volvo 480 ES
debata

Pre Volvo to bola radikálna zmena, keďže uplynulých 60 rokov vyrábalo výlučne modely s pohonom zadnej nápravy. Projekt s názvom Galaxy bol o budúcnosti Volva.

Vývoj prebiehal na dvoch miestach. Vo švédskom Göteborgu vznikali nástupcovia veľkých sedanov 240 a 760 a v holandskom závode Volvo Car BV zas pokračovatelia kompaktných modelov 340 a 360. Práve tu sa začalo rodiť revolučné kupé 480 ES, ktorého prvé fotografie zverejnilo Volvo presne 15. októbra 1985. Verejnosti sa však predstavilo až v nasledujúcom roku na autosalóne v Ženeve ako prvý výsledok projektu Galaxy. Bolo to zároveň prvé Volvo s motorom umiestneným naprieč a pohonom predných kolies.

Volvo malo auto so skutočným športovým nádychom. Foto: Volvo
Volvo 480 ES Volvo malo auto so skutočným športovým nádychom.

Dizajn kombinujúci prvky kupé a kombi z pera holandského dizajnéra Johna De Vriesa spôsobil doslova senzáciu. Čiastočne sa odvolával na shootink-brake Volvo P1 1800ES (1972 až 1974) so zaskleným zadným vekom, ale popritom priniesol úplne nové prvky. Napríklad výklopné predné svetlá a masku chladiča situovanú pod predným nárazníkom. Dvoj- plus dvojmiestny interiér si zobral pod patronát britský dizajnér Peter Horbury.

Karoséria 480 ES mala neskutočne moderné tvary. Foto: Volvo
Volvo 480 ES Karoséria 480 ES mala neskutočne moderné tvary.

Imidžové kupé poháňal pomerne slabý štvorvalec s objemom 1,7 litra (80 kW), pôvodom z Renaultu, na ktorého vývoji pracovalo aj Porsche. O podvozok sa zas postarali experti z britského Lotusu. Volvo 480 tak vynikalo veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami a navyše priestranným interiérom, ťažiacim z koncepcie „všetko vpredu“. Naopak, jeho Achillovou pätou sa stalo rozsiahle nasadenie elektroniky, ktorá v tom čase zrádzala viacero automobiliek vrátane Volva.

Elektronika brala motorom potrebný výkon. Foto: Volvo
Volvo 480 ES Elektronika brala motorom potrebný výkon.

Kritiku za nízky výkon vypočulo Volvo v roku 1988, keď predstavilo silnejšiu verziu 480 Turbo. Tá mala 88 kW, teda len o osem kilowattov viac než atmosférický agregát, ťažila však z podstatne vyššieho krútiaceho momentu a dosahovala maximálnu rýchlosť 200 km/h.

Verzia Turbo vrátila Volvo 480 ES do pozornosti... Foto: Volvo
Volvo 480 ES Verzia Turbo vrátila Volvo 480 ES do pozornosti mladých.

Ďalšie zmeny pod kapotou si vynútili sprísňujúce sa emisné predpisy. Použitím katalyzátora klesol výkon motora 1.7i na neúnosnú mieru, a tak ho v roku 1992 vystriedal väčší dvojliter. Spolu s ním prišiel aj facelift. Štyristoosemde­siatka dostala nové späté zrkadlá, lakované nárazníky či opierky hláv na zadných sedadlách.

Tento zadok sa snažilo napodobniť aj dnešné... Foto: Volvo
Volvo 480 ES Tento zadok sa snažilo napodobniť aj dnešné Volvo C30.

Produkcia v holandskom závode v Borne sa skončila presne 7. septembra 1995 s počtom 80 463 vyrobených kusov. Bohužiaľ kabriolet, ktorého oficiálny príchod oznámilo Volvo už v roku 1987 a ktorý sa ako prototyp predstavil o tri roky neskôr v Ženeve, sa na linky nikdy nedostal. Podobne ako koncepty Targa a Fastback. Tie skončili svoju kariéru ako exponáty v Múzeu Volva.

Kabriolet sa do výroby nikdy nedostal. Foto: Volvo
Volvo 480 ES Kabriolet sa do výroby nikdy nedostal.
Dôležité roky
1985 Zverejnenie oficiálnych fotografií
1986 Premiéra v Ženeve
1987 Štart predaja
1988 480 Turbo (88 kW/120 k)
1990 Koncept kabrioletu
1992 Facelift a nový motor 2.0i (81 kW)
1995 Koniec výroby

.

debata chyba
Články podľa značiek