To, že obchod bol významnou súčasťou života Asuánu a že miestni obyvatelia sú doteraz výborní obchodníci sa môžete presvedčiť na tradičnom súku – trhu. Na rozdiel od Chán al-Chálílí, najznámejšieho káhirského súku, ktorý je už viac-menej čisto turistickou atrakciou, je ten asuánsky o niečo viac autentickejší. Tu ešte môžete vidieť spracovávať a predávať mäso na vyše tridsaťstupňovej horúčave, tak ako sa to robilo po stáročia. Aj vy si tu môžete vyskúšať svoje obchodnícke schopnosti pri zjednávaní ceny za farebné aromatické koreniny, kovotepecké práce z medi a mosadze, prenikavé orientálne parfumy, šperky, sošky z alabastru, maľby na papyruse a iný tovar.
Asuán je navštevovaný predovšetkým pre množstvo pamiatok ktoré sa nachádzajú v blízkom i vzdialenejšom okolí. Priamo v strede mesta, na jednom z viacerých nílskych ostrovov, známej Elefantíne, sa nachádzajú zvyšky chrámu boha Chnuma, ktorého starí Egypťania zobrazovali s baranou hlavou. Keďže po Níle sa dá priamo v Asuáne prepravovať jedine na malých loďkách – felukách – pripravte sa na „útok“ ich majiteľov akonáhle prejavíte čo i len náznak záujmu o prepravu napríklad aj na druhú stranu rieky. Tej dominuje mauzóleum Águ Chána zriadené po jeho smrti v roku 1957. Ešte o niečo ďalej na západ sa nachádza púštny kláštor sv. Simeona zo 7. storočia. Južne od Asuána sa v opustenom lome môžete navštíviť obrovský nedokončený obelisk z obdobia Novej ríše.
Novodobejšími atrakciami v blízkosti Asuánu sú dve nílske priehrady. Staršiu hneď za prvým kataraktom vybudovali Briti v rokoch 1898 až 1902 a slúžila k regulácii rieky. V čase jej vzniku bola najväčšou priehradou na svete. Tu na ostrove Agilkija sa nachádza jeden z najkrajších a najznámejších egyptských chrámových komplexov ktorému dominuje chrám bohyne Eset. Pôvodne stál na susednom už zatopenom ostrove Fílé, avšak v rokoch 1972 – 1980 bol premiestnený na dnešné miesto tak, aby sa zachoval pôvodný charakter miesta. Na ostrov vás prepravia loďkami a plavba po starej asuánskej priehrade patrí medzi veľmi príjemné egyptské zážitky. To že kult staroegyptskej bohyne Eset nie je mŕtvy dodnes, som mal možnosť s pobavením sledovať v interiéri Trajánového kiosku, jednej zo stavieb komplexu, kde skupina anglicky hovoriacich „náboženských“ turistov sa snažila jej vzdávať hold imitujúc starobylý rituál.
Podstatne monumentálnejšia je druhá priehrada vybudovaná v rokoch 1960 až 1971. Je známa pod viacerými názvami ako Núbijské more, Násirovo jazero, Vysoká priehrada atď. Jej výstavba znamenala definitívny koniec každoročných nílskych záplav, ktoré po tisícročia prinášali Egyptu úrodné bahno a tým aj život a poľnohospodársku prosperitu. Jej výstavbu sprevádzala obrovská polemika a znamenala zánik rozsiahleho sídliskového areálu jednej z najväčších egyptských menšín – Núbijcov. Veľké množstvo sa ich presťahovalo práve do Asuánu a spoznáte ich podľa o niečo tmavšej farbe pokožky. Počas stavby priehrady prebehla aj rozsahom obrovská pamiatkárska akcia, ktorej cieľom bolo zachrániť veľké množstvo staroegyptských stavieb ohrozených zaplavením. Jednou z nich boli do skaly vytesané chrámy v Abú Simbele, dnes už dá sa povedať ikony egyptského pamiatkového fondu. Na ich pôvodnom mieste sa rozprestiera nekonečná modrá vodná plocha uzavretá púšťou. Pre zaujímavosť, ak máte šťastie, už len tu v Egypte máte možnosť stretnúť vo voľnej prírode pravých nílskych krokodílov. Pri návšteve týchto miest nezabudnite na to, že obe priehrady (priehradné múry) je prísne zakázané fotografovať.
Keď sa prechádzate ulicami Asuánu a vdychujete atmosféru živo pulzujúceho afrického mesta môžete sa dostať k pôsobivému hotelu Old Cataract, ktorý bol postavený na sklonku 19. storočia. V ňom napísala slávna Agatha Christie časť svojho známeho románu Smrť na Níle. Pri jeho elegantnej majestátnosti môžete uvažovať nad dôvodmi pre ktoré už tak dlhé obdobie ľudí Egypt fascinuje a priťahuje ako magnet.