Stretnúť ste sa s ním mohli napríklad na dovolenkových cestách k Jadranu, keďže sa vyrábal okrem iného aj vo vtedajšej Juhoslávii. Hoci to tak na začiatku nevyzeralo, stal sa najúspešnejším Renaultom všetkých čias. Z výrobných liniek schádzal plných 33 rokov. A nebyť nových emisných predpisov asi by tak tomu bolo dodnes.
V kronikách Renaultu je však zapísaný aj z iného dôvodu. Bol prvým Renaultom s predným náhonom a skráteným označením R4.
Na svedomí ho má bývalý šéf Renaultu Pierre Dreyfus. Ten dal v roku 1956 podnet na vývoj úplne nového vozidla, ktoré malo nielen nahradiť starý povojnový Renault 4CV, takzvanú „korytnačku“ s motorom vzadu, ale najmä konkurovať v tom čase najpopulárnejšiemu francúzskemu modelu – Citroënu 2CV. Dreyfus chcel úplne nové, odolné a všestranné auto s motorom vpredu, predným náhonom, nadčasovou karosériou s veľkými zadnými krídlovými dverami a dostatkom priestoru. Podľa vzoru konkurenčnej „kačice“ mal však byť zároveň lacný, budúcich majiteľov neobťažovať vysokými prevádzkovými nákladmi a schopný jazdy aj po nekvalitných cestách či v prírode.
Dielo konštruktérov sa predstavilo v Paríži roku 1961. Prinieslo hneď niekoľko noviniek. Renault 4 bol prvým 5-dverovým hatchbackom a jeho štvorvalec OHV s objemom 704 ccm odvodený z pôvodného agregátu pre Renault 4CV dostal ako prvý na svete uzavretú chladiacu sústavu. Takže bol odolný proti prehrievaniu a vyžadoval minimálnu údržbu.
Výkon 17 kW však ponúkal len priemernú dynamiku. Nezávislé zavesenie všetkých štyroch kolies a extrémne mäkké odpruženie skrutnými tyčami si hravo poradilo s rozbitými cestami.
Polosamonosná karoséria sa dodávala v dvoch verziách – so štyrmi alebo šiestimi bočnými oknami pod označením R4L. V roku 1962 dostal R4L motor z Renaultu Dauphine s výkonom 20 kW. Ten bol podstatne úspešnejší ako slabšia verzia. Aj preto v roku 1978 pribudla luxusnejšia a výkonnejšia modifikácia Renault 4 GTL s úplne novým štvorvalcom s objemom 1,1 litra (25 kW).
Dizajn sa prakticky nemenil. Štvorka zostala počas celej svojej kariéry verná jednoduchým výklopným bočným oknám a zadným krídlovým dverám. Dizajnéri sa väčšinou pohrávali s prednou maskou, farebnými úpravami a nárazníkmi.
Renault štyri sa vyrábal až do roku 1994, keď sa rozlúčil limitovanou tisíckusovou sériou Bye-Bye. Vyrobilo sa z neho v rôznych závodoch sveta od Francúzska, Talianska cez Slovinsko, Španielsko až po Mexiko či Argentínu viac ako osem miliónov kusov. Čosi podobné sa podarilo len Volkswagenu Chrobák a Fordu T. Renault dokonca predbehol aj svojho najväčšieho rivala. Z Citroënu 2CV sa totiž vyrobilo necelých 5,2 milióna exemplárov.
Dôležité roky | |
1957 | začiatok vývoja |
1961 | premiéra na autosalóne v Paríži |
1962 | úžitková verzia Fuorgonette |
1963 | silnejší motor 20 kW |
1967 | nová palubná doska |
1968 | nová predná maska |
1974 | alternátor a samostatné predné sedadlá |
1977 | vyrobených 5 miliónov kusov |
1978 | verzia GTL s motorom 25 kW |
1992 | nástupca Renault Twingo |
1994 | koniec výroby |
.