Naftový Mercedes-Benz 260 D W138 tak predbehol mnohých konkurentov, ktorí sa o výrobu sériového dieselu ešte len pokúšali. Napríklad nemecký Hanomag, alebo Francúzsky Citroën a Peugeot, ktoré sa však dovtedy nedostali ďalej ako po fázu prototypov.
S vývojom začal Mercedes už začiatkom tridsiatych rokov. Po rôznych experimentoch dostala nakoniec v roku 1934 zelenú koncepcia úpravy atmosférického dieselového šesťvalca používaného v úžitkových modeloch. Pre potreby Mercedesu 260 D prišiel o dva valce, a tak vznikol štvorvalec s objemom 2,6 litra, čo naznačuje aj číselné označenie, ktoré v tom čase automobilka používala. Motor s nepriamym komôrkovým vstrekovaním a čerpadlom Bosch dával výkon 33 kW, točil až 3000 otáčok za minútu a autu s pohotovostnou hmotnosťou 1530 kg umožňoval dosiahnuť maximálnu rýchlosť 93 km/h.
Mercedes 260 D vychádzal z benzínového modelu 200, no bol podstatne úspornejší. Na sto kilometrov potreboval na tie časy len skromných deväť litrov nafty, namiesto trinástich, ktoré si pýtala benzínová „dvestovka“. Nafta bola navyše v tom čase oproti benzínu až o polovicu lacnejšia. Dieselová novinka si tak našla rýchlo cestu k taxikárom.
Rok po premiére sa ponuka modelového radu rozrástla o sedan a dokonca päťmiestny kabriolet. Už v roku 1937 došlo k výraznej modernizácii. Palivová nádrž sa presťahovala dozadu a zväčšila z pôvodných 38 na 50 litrov, čo zabezpečilo dojazd až 500 km na jedno tankovanie. Rok na to nahradila trojstupňovú prevodovku štvorstupňová.
Celkovo sa v rokoch 1935 až 1940 vyrobilo 1967 Mercedesov 260 D vrátane predĺžených verzií Pullman. Úspech 260 D podnietil Mercedes k vývoju ďalších dieselových modelov. V roku 1949 sa predstavil typ 170 D a v roku 1974 240 D.
Technické údaje | |
Motor | radový vznetový 4-valec |
Zdvihový objem | 2545 cm3 |
Max. výkon | 33 kW/ 3000 ot/min. |
Max. rýchlosť | 93 km/h |
Spotreba | 9,5 l/100 km |
.