Hviezdoslavov raj
Rozhodli sme sa vystúpiť na vrchol tejto hory, ktorá nielen svojou krásou, ale aj nádherou miestneho podhorského kraja Hornej Oravy upútala slovenského básnika Pavla Orzságha Hviezdoslava. Práve do tohto čarokrásneho, ale drsného prostredia situoval príbeh Hájnikovej ženy, ktorý má analógie aj v miestnej tradícii.
Z Námestova (19 km južne) sme prišli k východiskovému miestu na Slanej Vode (790 m n. m. ). Odtiaľ sme sa presunuli k Hviezdoslavovej horárni, vraj inkriminovanému miestu, kde žil hlavný hrdina príbehu Michal Čajka so svojou ženou. V horárni sa nachádza expozícia venovaná miestnemu kraju a dielu P. O. Hviezdoslava. Básnik spevnatým opisom krás krajiny nepreháňal, skôr naopak.
V lese
Od horárne značkovaným chodníkom smerujeme na vrchol majestátnej hory. Po tele cítime zimomriavky, veď ideme do panstva medveďa. Našťastie čučoriedky a iné horské plody, ktoré lákajú tieto šelmy nie sú ešte zrelé, preto sa pohybujú v neprístupnejšom teréne a ľudia ich svojimi zberačskými aktivitami nedráždia. Veď lesy v priestore Babej hory sú všeobecne známe výskytom čučoriedok. Putujeme po starej horskej ceste, ktorá pretína hustý prevažne ihličnatý les.
V nižších polohách pod Babou horou získava prevahu jedľa a buk, ktoré udávajú základný ráz krajiny. Vo vyšších polohách dominuje smrek. Z času na čas prejdeme horskú lúku. Kde tu vidíme prístrešok pre turistov. Ideme do väčších výšav a les postupne redne. Turistický výstup je náučným chodníkom. Na trase je osadených 8 panelov, ktoré podávajú informácie o Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, približujú krajinu pod Babou horou, informujú o rastlinstve a živočíšstve, ako aj o národnej prírodnej rezervácii Babia hora. Horná hranica lesa sa pasením dobytka (oviec) znížila a jej pôvodný priebeh cca vo výške 1430–80 m je zachovaný na JZ svahoch. Blížime sa k pásmu kosodreviny. Vo výške okolo 1500 m už v drsnej klíme Babej Hory je schopná rásť len ona a niektoré odolné druhy bylín. Zrazu prichádzame k množstvu turistických chodníčkov.
Pozor na blúdenie
Kvôli hustej kosodrevine je problematické držať sa značky, ale našťastie sme sa nedostali do problémov (aj vďaka dobrému značkovaniu). Zato dvojicu poľských turistov – matku s dcérou – problémy postihli. Práve schádzali z vrcholu, na ktorý vystúpili z poľskej strany. Ako vidno cesta naspäť sa im až tak nedarila a zostupovali opačným smerom – na Slovensko. Až po našom upozornení sa museli opäť vracať na vrchol (viac ako hodinová púť navyše) a napojiť sa na značkovanie z poľskej strany.
Na vrchole
Šťastlivo sa blížime k vrcholu. Onedlho vidíme majestátne lesy Beskýd. Končiar, ba skôr široká kamenistá plocha, pôsobí veľkolepo. Samotný vrchol – najvyšší bod je 5m za štátnou hranicou, čiže už na území Poľska. Babia Hora je dôstojným hraničným medzníkom medzi Poľskom a Slovenskom. Pekné počasie sme si dlho neužili a prišlo to, čo na Babej hore býva časté. Nastala hmla a obávali sme sa, že nás na vrchole výdatne pokropí ďážď. Aj sa tak stalo. Naše pršiplášte museli odolávať prívalu vody. Rýchle sme zjedli skromný obed a vydali sme sa naspäť. Po štvorhodinovej púti sme premočený do nitky prišli k Hviezdoslavovej horárni. Spokojný s výkonom, šťastní, že sme nezablúdili v Poľsku a nestretli medveďa, sme nasadli do auta a smerovali do Námestova.
Počas jazdy sme si spomenuli, že na vrch Babej hory vystúpili okrem nás mnohé, známe mená ľudských dejín. Okrem P O. Hviezdoslava v roku 1883 to bol v roku 1912 boľševicky revolucionár V. I. Lenin. Na Babiu horu viackrát vystúpil i kardinal Wojtyla, budúci a dnes už zosnulý pápež rímskokatolíckej cirkvi Ján Pavol II.