Stredoveký kolorit
Nie je to mesto so svetoznámymi architektonickými skvostami ako Verona, alebo Benátky, ale v jednom ich prekonáva. Je to asi jediné väčšie sídlo v severovýchodnom Taliansku, kde sa prinajmenej architektonicky zachoval stredoveký a čiastočne renesančný kolorit mesta. Ak by ste neregistrovali mladých ľudí pobehujúcich v džínsoch a na najnovších modeloch mopedov, tak by ste mali pocit, akoby ste sa ponorili do spomínaných dejinných období. Stručne povedané minulosť a súčasnosť nejde do kontrastu, ale minulosť na celej čiare v duchovnom pocite človeka víťazí.
Lucrezia Borgia
Ferrara má predsa len jednu z výnimočných dejinných zaujímavosti. Nachádza sa v nej hrobka vraj prekrásnej Lucrezie Borgie, nemanželskej dcéry neslávne presláveného pápeža Alexandra VI. a sestry veľkého a krutého vojvodcu na Apeninskom polostrove Caesare Borgiu. Podľa neoverených historických prameňov s ním vraj prežila incestnú lásku. Lucrezia bola na podnet svojho brata a otca vydatá trikrát. Prvýkrát už ako trinásťročná. Jej posledným manželom bol Alfonsa d´ Este, ktorý sa v roku 1505 stal vojvodom z Ferrary. Lucrezia sa po smrti svojho otca (1503) a brata (1507) stala patrónkou umenia a literatúry na dvore vojvodu z Ferrary a do určitej miery jej ďalší život môžeme vnímať i ako pokánie za hriechy svojej mladosti.
Práve počas vlády rodu D´Este prežila Ferrara najväčší rozkvet. Z pamätihodností treba spomenúť Castello Estense – hrad s vodnými priekopami a hradnými vežami z 12. storočia, Palazzo dei Diamanti z 15. – 16. storočia a dóm, ktorí postavili v 12. storočí a je na ňom jeden z najstarších nápisov v talianskom jazyku. Ferra je predovšetkým dejiskom poľnohospodárskych trhov a strediskom konzervárskeho priemyslu.
