Prípravy na sezónu 2010 očami Mišky Peškovej

Nieže by ma súboje v českom Octavia cupe neuspokojovali, ale predsa po piatich rokoch na Octavii sa dostavil pocit, že treba vyskúšať niečo viac – niečo silnejšie, pretekárskejšie, teda s pohonom zadných kolies.

Možností bolo veľa, ale s mojim otcom a manažérom v jednej osobe sme sa zhodli, že keď už „zadokolku“, tak poriadnu. Z dvoch možných alternatív, sme sa nakoniec dohodli s teamom MenX na Ferrari F430 Challenge upraveného na GT2. Predčasne som sa dohodla s tímom, že absolvujem preteky divízie 4 v kategórii šprint. To znamená preteky v priemere na 35 až 40 km, bez dotankovania, poprípade inej práci na aute počas pretekov.

Moje prvé ozajstné stretnutie s autom a s mojim novým teamom bolo v polovici marca na pretekárskom okruhu v českom Moste. Krásne červené Ferrari mi doslova učarovalo, a to svojou robustnosťou a zároveň strašnou jednoduchosťou. Moje prvé kroky smerovali do auta, keďže sme s chalanmi potrebovali doladiť posed v aute a ovládanie rôznych tlačítiek a páčiek, no čo Vám budem hovoriť. Moja prvá otázka znela, kde to má spojkový pedál. No nemá. Má to takzvaný „F1 gearbox“, teda radenie pod volantom a dá sa povedať, že to je akýsi poloautomat. Niekomu by sa mohlo zdať, že auto bez spojkového pedálu a s radením pod volantom už nie je pretekárske. Tiež som mala z toho zvláštny pocit, ale po absolvovaní prvých kôl som bola nadšená. Prevodovka je sekvenčná, radenie pod volantom najkomfortnejšie a zároveň aj najrýchlejšie, zo všetkých možných alternatív. Ovládanie auta na okruhu bolo veľmi pohodlné, moje prvé pocity boli, že nebolo tvrdé ako klasické pretekárske auto, ale zároveň som cítila celý okruh pod zadkom. Auto poslúchalo na slovo, teda na pohyb mojich rúk a nôh. Brzdy má karbónové, takže dokáže zabrzdiť na 60 metroch z 250 km/h na 50km/h. A to som brzdila ešte veľmi nežne. Gripu na okruhu pomáhajú predné 275 milimetrov a zadné 300 milimetrov široké pneumatiky s profilom 60 milimetrov na 18 palcových BBS diskoch. Prítlaku auta zase pomáha predný splitter a zadný difúzor a prítlačné krídlo široké asi ako som ja dlhá (dlhá nie široká).A motor? Motor o výkone 520 konských síl s krútiacim momentom 485 Nm pri 5200 otáčkach. K tomu asi netreba nič dodávať.

No a teraz prejdime k mojim jazdeckým výkonom. Keďže prvá šikana na Mosteckom okruhu sa práve rekonštruovala, jazdilo sa po starej verzii okruhu, teda po cieľovej rovinke je rýchla šikana a tiahla pravá zákruta. V tejto zákrute pri 250km/h sa už ani nedá povedať, že je „na srdiečko“. Skôr by som povedala, že je tak na mozog, proti zdravému rozumu. Musím sa priznať, že z tejto zákruty som mala naozaj rešpekt, vždy. Chvalabohu, trénovať ju nebolo potrebné, keďže preteká sa na novej verzii okruhu. Mostecký okruh veľmi dobre poznám, preto ma zaujímalo, ako sa bude auto chovať v mojej obľúbenej sérii zákrut. A chovalo sa krásne, spočiatku som sa oťukávala so silou motora a s podvozkom, ale stále som zrýchľovala. A ako sme sa tak navzájom oťukávali, prišli aj prvé nezhody medzi autíčkom a mnou, kedy ja hovorím, že „plný kotol“ a ono „že nie, nie“, tak sme sa spolu aj potočili zo dvakrát. Ale nevadí, moje heslo je, že pokiaľ nebudem skúšať čo naozaj dokáže, tak nikdy nezrýchlim. Samozrejme, že v medziach bezpečnosti.

Na okruhu sme testovali celý deň, takže bilancia po celom dni bola nasledovná – čas veľmi dobrý, dvakrát hodiny a auto celé. Čiže testovanie úspešné.