Okruhová sezóna Mišky Peškovej odštartovala

Všetky tímy sú v očakávaní, kto s akým autom odštartuje do prvých pretekov sezóny, čo od neho možno očakávať a v neposlednom rade, akého kto predstavuje konkurenta. Pre mňa, ako pretekárku, je to ako prebudenie zo zimného spánku, aj keď nie doslova, pretože namiesto spánku som mala zimnú prípravu.

Prvé preteky sezóny odštartovali na Masarykovom okruhu v Brne. Víkend sa začal už vo štvrtok, kedy bola možnosť zúčastniť sa voľných tréningov. Avšak podľa môjho názoru, ich bolo až žalostne málo. Každá trieda mala vo štvrtok len tri voľné tréningy po 25 minút. Pre mňa to znamenalo len 25 minút jazdenia pred oficiálnym kvalifikačným tréningom, keďže moje auto sa zúčastňuje aj vytrvalostných pretekov, kde sa jazdci striedajú, a teda je logické, že každý pretekár z tímu si chce auto pred pretekmi vyskúšať. Napriek tomu auto vo štvrtok fungovalo, a ja som sa aspoň za tých 25 minút snažila vydať zo seba jazdecké maximum. Vo štvrtok večer po tréningu môj tím zhodnotil, že budeme musieť vymeniť brzdové kotúče, a teda aj brzdové platničky, čoho som sa spočiatku zľakla, pretože v piatok ma čakala len 25 minútová kvalifikácia, a nechcela som z nej venovať ani chvíľu času zabiehaniu brzdových platničiek. Chalani však nenechali nič na náhodu a mali pripravené zbrúsené kotúče a na nich zabehnuté nové brzdové platničky.

Piatková kvalifikácia nezačala práve najlepšie. Po troch minútach bola zastavená a tak všetko muselo začať od znova. Na trať som vyrazila na nových pneumatikách s očakávaním, že mi pomôžu vylepšiť čas aspoň o sekundu. Avšak nestalo sa. Po kvalifikácii sme totiž zistili, že zadné pneumatiky, ktoré som dostala na kvalifikáciu majú inú zmes, ako tie na ktorých sme trénovali, a preto nastavenia auto neboli kompatibilné s touto zmesou pneumatík. Čas síce nebol najhorší, ale moje očakávania pred kvalifikáciou boli väčšie.

Z piatkovej kvalifikácie, kedy môj čas stačil len na 11.miesto som bola celú sobotu sklamaná. To som ešte nevedela, čo sa stane v nedeľu. Nedeľa začala ranným „warm-upom“, teda 10 minútovým tréningom. Tak sa mi darilo, aj keď som spravila hodiny v šikane pred cieľovou rovinkou, ale bola som spokojná. Nasledovali 4 hodiny voľna. Tešila som sa, bola som zvedavá ako to dopadne, aj som si vypočula od skúsených kolegov, ako si treba dávať pozor po štarte. O 12:45 som sa konečne začala pripravovať na svoje prvé preteky vo Ferrari F430 Challenge. Všetko bolo prichystané, auto aj jazdec. O dvadsať minút sa otvorila boxová ulička a mohli sme vyraziť na štart absolvovať predštartovú procedúru. Zelená vlajka riaditeľa pretekov vypustila 26 pretekárskych áut do zahrievacieho kola do pretekov s letmým štartom. Zahrievacie kolo bolo úspešne absolvované, a tak sme všetci v dvojrade podľa kvalifikačných umiestnení nasledovali prvú dvojicu áut, kým nezasvietila zelená na štartovacej signalizácii. A bolo odštartované. Štart sa mi celkom podaril, nestíhala som to moc sledovať, ale myslím, že som sa posunula asi o dve miesta dopredu. V prvej zákrute som bola deviata. Nasledovalo prvé kolo, ktoré bolo naozaj divoké. A však pre mňa sa skončilo už v piatej zákrute, kedy som dostala ranu do difúzora od svojho českého kolegu na Porsche. Dostali sme obaja hodiny, ale on sa z nich dostal podstatne skôr ako ja, keďže mne zhasol motor. Bola som tak nahnevaná, ale pokračovala som ďalej. Rozladená a posledná. Všetci mi stihli utiecť, po niekoľkých kolách som sa z 26 miesta dostala na 17miesto. Viac som za 10 kôl na Masarykovom okruhu nestihla. Bola som nahnevaná a sklamaná.. Viac nahnevaná ako sklamaná.

Nuž, to je motor šport. Treba sa cez to preniesť a sústrediť sa ďalšie preteky v českom Moste.