Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stratená rozprestierajúcej sa na mysticky pôsobiacom území Národného parku Slovenský raj. Názov dostala podľa neďalekého mestečka Dobšiná, v ktorého katastri sa nachádza. Cestnými komunikáciami je autom dobre prístupná pre náštevníkov Vysokých Tatier (od Popradu 40 km), najmä pre dovolenkárov v Slovenskom raji.
Objav
Jaskyňa vznikla v svetlých strednotriasových vápencoch pôsobením bývalého ponorného toku Hnilca. Oficiálne ju objavil v roku 1870 banský inžinier Eugen Ruffinyi (1846–1924), ktorý sa do nej spustil za pomoci svojich spoločníkov – Gustáva Langa, dôstojník Landwehru, Ondrej Méga, mestský úradník, Dr. Ferdinanda Fehéra, mestský lekár a baníkov Jozef Packa, Jána a Jakuba Gállovcov aj so svojím predákom Jánom Liptákom st.
Otvor do jaskyne však už bol známy od nepamäti a v čase letných horúčav sa doň chodili ochladiť miestni pastieri. Už v roku 1871 ju sprístupnili verejnosti. Jaskyňa bola vôbec prvou v Európe, kde nainštalovali elektrické osvetlenie (1887). Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m. Od hlavnej cesty smerujúcej na Dobšinú sa k nemu ide prechádzkovým tempom necelú hodinu. Je to nenáročný výstup, ktorý v prípade pekného počasia navodí správnu pohodu pred vstupom do ľadového podzemia. Dĺžka jaskynných priestorov je 1232 m. Návštevníkom je sprístupnených 515 m, ktorými Vás prevedie školený sprievodca.
V jaskyni bolo do roku 1946 povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tych rokoch minulého storočia v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín.
Netopiere
Priestory jaskyne od vstupu postupne klesajú. Táto skutočnosť spolu s jej severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie chodieb a podzemných sálach. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov. Vďaka tomu sa priemerná teplota –1°C v jaskyni udrží po celý rok. Teplota vzduchu sa pohybuje od –3,7 °C v zime po 0,5°C v lete. Z týchto dôvodov dochádza k dlhodobému zaľadneniu jaskyne, ktorá na vás pôsobí ako palác snehovej kráľovnej. Pozoruhodné je, že napriek tomu v nej žijú i cicavce. Zaznamenaných je 12 druhov netopierov.
V listine UNESCO
V jaskyni je značné prúdenie vzduchu, vďaka čomu nás jej chodby a sály ohúria bohatou a majestátnou ľadovou výzdobou – stalagmity, stĺpy, ľadopády a podlahový ľad. Celkový objem ľadu v jaskyni sa odhaduje na 110 132 m3. Zaľadnená časť sa rozkladá na ploche 9 772 m3. Maximálna hrúbka ľadu je úctyhodných 26–27 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je Národnou prírodnou pamiatkou a je zaradená aj do Svetového prírodného dedičstva – Listina svetového dedičstva UNESCO.
