Prečo ste sa rozhodli pre odchod z Českej republiky a prečo ste si vybrali práve Taliansko?
Česká republika je nádherná krajina, narodila som sa ako Češka a ako Češka aj umriem, ale posledné roky sa mi tam nežilo dobre. Bolo to mnoho malých dôvodov, môžem náhodne vypichnúť napríklad otrasnú kvalitu potravín, za ktorú si Česi aj Slováci radi zaplatia, mentalitu ľudí, ktorí sa zdajú z roka na rok naštvanejší a naštvanejší alebo napríklad to, že ak akýmkoľvek spôsobom vybočujete z radu – napríklad chcete dočasne vzdelávať svoje deti doma, ste okamžite vyvrheľ a všetci sa na vás pozerajú cez prsty.
Čo si na živote v Taliansku najviac užívate a čo vám oproti Česku, naopak, vyhovuje menej?
Pohodu, pokoj, absolútne žiadny stres a náhlenie. To je niečo, čo vás celkovo upokojí a zmení váš postoj k životu. Čo mi vyhovuje menej? Nebudem klamať, za dva roky som ešte nič nenašla. Južné Taliansko som si pre život vybrala dobrovoľne práve pre ten miestny životný štýl, takže sa mi zle hľadajú akékoľvek negatíva.
Na sociálnej sieti sa často venujete téme predsudkov o Talianoch a špeciálne o južnom regióne krajiny. Aké nepravdy si ľudia najčastejšie myslia o Kalábrii, ktoré sa absolútne nezakladajú na skutočnosti?
Že je to najchudobnejší región Talianska – áno, možno sú tu jedny z najmenších platov v celom Taliansku, ale tiež sú tu najnižšie životné náklady. Nikto tu hladom netrpí, za celý čas, čo som tu, videla som jedného jediného bezdomovca, väčšina mojich terajších susedov má lepší vozový park ako moji susedia v Čechách a pri nákupoch v obchode to tiež nevyzerá, že by Kalábrijci trpeli núdzou. Ďalším obrovským predsudkom, ktorý sa absolútne nezakladá na pravde, je, že Kalábria je plná nelegálnych imigrantov a je to tým pádom nebezpečná oblasť. Boli doby, keď sem skutočne lode s migrantmi prichádzali, ale ich posádka bola rovno odvezená miestnymi úradmi kamsi na sever. Teraz sa už dlho nestalo, aby nejaká loď zaparkovala pri našich brehoch. Bývam hneď na pláži a dom ani auto si nezamykám.
Ako vznikla vaša internetová prezývka Zlomatka?
Kedysi som na virálnom videu niečo zakázala svojmu psovi a sledujúci ma sami začali nazývať Zlou matkou. Tak som si tú prezývku nechala.
Ako ste zorganizovali celé sťahovanie, keďže máte aj dve deti?
Úplne jednoducho. Na začiatok som si zohnala dlhodobý prenájom cez Airbnb – pretože je to jednoduchá, rýchla a bezpečná cesta. Potom som zabalila auto až pod strechu a odišla zhruba 2000 km do nového domova. Navyše žijeme v čase, keď sa drvivá väčšina vecí dá vyriešiť na diaľku, vďaka dátovej schránke, takže som potom postupne takto vyriešila úrady a iné dôležité veci.
Nemali ste jazykovú bariéru – vy a deti?
Samozrejme. Nevedeli sme po taliansky v podstate ani slovo. Ja mám s taliančinou problémy aj teraz – po prvé som lenivá na jazyky, po druhé moje okolie ovláda angličtinu, takže nemám poriadnu motiváciu sa učiť, ale pracujem na tom. Čo sa týka dcéry, tá sa naučila taliansky veľmi rýchlo – nastúpila sem do základnej školy a už počas pár mesiacov nemala veľký problém sa dohovoriť.
Ako život v Kalábrii ovplyvnil váš pohľad na rodičovstvo a komunitný život?
Nepovedala by som, že ovplyvnil, skôr som v tomto smere našla to, čo mi absolútne vyhovuje. Deti sa tu pohybujú úplne voľne, nehrozí, že by im ktokoľvek ublížil, neplatí tu pravidlo „neber si nič od cudzích ľudí“. Pretože je úplne normálne, že sa vaše dieťa odbehne hrať s inými deťmi, prídu do domu jedného z nich, tam dostanú najesť, napiť a zase idú inam. Chvíľu mi trvalo zvyknúť si na to, že môžem svoje deti pustiť von a báť sa maximálne o to, že si niekde rozbijú kolená. Čo sa týka komunitného života – to že sú Taliani priateľskí a tí na juhu obzvlášť, sa všeobecne vie, ale čo ma neprestáva prekvapovať je tá ich, až neuveriteľná, pohostinosť. Neustále nám niekto zo susedov nosí svoje ovocie, zeleninu, vajíčka… Keď sú sviatky, tak sladkosti pre deti. Prvú Veľkú noc tu som bola v šoku, keď pri mojom dome zazvonila staršia pani, ktorú som nikdy nevidela a dala mojim deťom dve obrovské čokoládové vajcia. Chvíľu na to sa išli deti hrať von a priniesli plné tašky sladkostí a hračiek od ďalších ľudí, ktorých stretli vonku. Pretože to je tu normálne.
V čom sú v Taliansku školy a vyučovanie oproti Česku iné?
Budem hovoriť iba zo svojej skúsenosti, nerada by som sa niekoho dotkla, ale najväčší rozdiel je v tom, že tu učiteľom ide na prvom mieste o pohodu a dobrú náladu detí. Pretože tie sú potom schopné naučiť sa oveľa viac vecí, keď nie sú v strese. Učiteľky sú tu veľmi priateľské a benevolentné, čo ale neznamená, že si nevedia zjednať poriadok, keď je to potrebné. Vyučovacia doba je tu trochu dlhšia ako v Čechách, u nás konkrétne deti chodia do školy pondelok až piatok, od štvrť na deväť do štvrť na päť. Ale majú prázdniny od začiatku júna do polovice septembra, kedy sa tu pre veľké horúco nedá normálne fungovať.
Na Instagrame ste spomínali, že v Taliansku necítite odstup a neprijatie voči vášmu synovi autistovi ako to bolo v Česku. V čom sú Taliani oproti Čechom iní?
Taliani sú vychovávaní k rešpektu voči ostatným. U nás na juhu prakticky neexistujú domovy dôchodcov, ani žiadne ústavy pre postihnutých. Ako starí, tak chorí alebo postihnutí ľudia sú tu úplne normálnou, plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Napríklad obyčajná návšteva supermarketu v Čechách pre mňa bola občas peklo, keď syn nemal svoj deň, ale ja som jednoducho musela ísť nakúpiť. Ľudia sa naňho pozerali, keď sa prejavoval akokoľvek odlišne, niektorí si neodpustili rýpavé poznámky, alebo aspoň pohŕdavý pohľad. Keď som asi pred piatimi rokmi bola s deťmi v Kalábrii na dovolenke, pri čakaní v rade pri pokladni si môj syn v pokoji ľahol na zem a pohmkaval si. Ja som sa celá spotila, pretože som vedela, ako budú ľudia okolo reagovať. Potom som sa rozhliadla okolo seba a videla, ako sa naňho všetci pozerajú, usmievajú sa a majú doslova láskavé pohľady. A pani za mnou mi anglicky povedala, že keby ju neboleli kolená, ľahla by si vedľa neho.
Čo je na Talianoch najhoršie a čo najlepšie?
Najlepšie určite ich prístup k životu. Nikam sa neponáhľajú, vážia si maličkosti, rodiny a priateľov. Vedia si život užiť, nie len ho prežiť. A najhoršie? To, že nemajú vôbec pojem o čase, ale na to som si už zvykla.
Aké záľuby alebo aktivity ste objavili v Kalábrii, ku ktorým ste v Česku nemali prístup?
Rozhodne potápanie. Bývať priamo na pláži je neuveriteľne upokojujúce. Mať možnosť sa každý deň prejsť po pláži alebo len vidieť východ slnka nad morom je nádhera, ktorú by som priala všetkým.
Ako je to s cenami v obchodoch a s kvalitou tovaru v Kalábrii?
Potraviny, okrem mäsa, ktoré mi cenovo pripadá rovnaké ako v Čechách, sú odhadom o cca 10 až 20 percent lacnejšie. Čo je ale neporovnateľné je kvalita. Potvrdili mi to všetci Česi, ktorí sem chodia. Napríklad aj v obchodných reťazcoch je drvivá väčšina predávaných produktov talianskej výroby. Napríklad také paradajky tu chutia ako paradajky zo záhradky, a nie ako kus plastu. Párky tu obsahujú mäso a tak by som mohla pokračovať…
Ako oslavujete sviatky a špeciálne príležitosti v Taliansku – udržiavate české tradície alebo už len talianske?
Sviatky slávime české, pretože sú deti ešte malé, tak sa na Vianoce vraciame do Čiech k babičke a dedkovi a tiež vidieť trochu snehu. Inak Taliani neustále niečo oslavujú, nestačím s nimi držať krok.
Nazývate Taliansko svojím domovom alebo sa plánujete ešte niekedy vrátiť do Česka?
Som Češka, ale mojím domovom je rozhodne Kalábria, do Čiech sa neplánujem, okrem návštev rodiny, vracať.
V Kalábrii sa venujete opusteným psom a mačkám – ako ste sa k tejto práci dostali?
Úplne neplánovane. Pred presťahovaním na juh Talianska som samozrejme vedela, že je tu množstvo túlavých psov a mačiek, ale realita bola oveľa horšia. Už prvý deň, keď sme prichádzali do nášho nového domova, som videla prejdeného veľkého psa na kraji cesty a plno zrazených mačiek. Začala som tulákov kŕmiť, ale čoskoro mi došlo, že to nestačí, že to ich problém, keď vonku umierajú na inak ľahko liečiteľné choroby, nevyrieši. Po nejakej dobe som sa zoznámila s miestnou dobrovoľníčkou Veronicou, ktorá zasvätila záchrane psov a mačiek doslova celý život a spoločne, ešte s jedným kamarátom, sme založili neziskovú organizáciu La Casa di Argo. Zaviazali sme sa k postaveniu útulku – malej záchrannej stanice, ktorá bude prestupným miestom medzi ulicou a trvalým domovom pre psy a mladé mačky, ktoré budú adoptovateľné. Budeme tiež, ak nám to financie dovolia, v čo najväčšom meradle kastrovať tie zvieratá, ktoré sú už príliš divé na adopciu tak, aby sa populácia tulákov postupne prirodzene znižovala. No a tiež máme v pláne do nášho útulku pozývať miestne deti a učiť ich, ako sa správať k zvieratám tak, aby tu o pár rokov tá situácia bola diametrálne odlišná.
Chodí do Kalábrie dosť dovolenkárov z Česka a zo Slovenska?
Väčšina dovolenkárov zostane niekde viac severnejšie, aj keď aj tu na úplnom juhu pár Čechov a Slovákov v lete je. No a potom samozrejme viac na severe, v okolí mesta Tropea, kde vraj v lete počuť češtinu veľmi často.
Sú v Kalábrii oblasti alebo činnosti, ktorým sa treba radšej vyhnúť?
Žiadne nebezpečné oblasti tu rozhodne nie sú.
Aký je z vášho pohľadu rozdiel medzi Kalábriou a inými časťami Talianska?
Sever Talianska je, samozrejme, tiež krásna oblasť, ale ľudia tam sú viac podobní, povedzme napríklad ľuďom z Rakúska. Náklady na život a samozrejme výplaty sú tam podstatne vyššie ako u nás na juhu. Naopak, vrelosť ľudí je o trochu menšia. Málo známou vecou je, že časť Talianov Kalábriu nazýva Afrikou a celkovo miestnych nemá rada. A to, čo si niektorí Kalábrijci myslia o severe Talianska, to nemôžem ani napísať :-).
Ktoré miesta by ste turistom odporúčali navštíviť, ak chcú poznať autentickú Kalábriu?
Akékoľvek menej známe miesta. Turisti väčšinou hodia do okolia miest Tropea, Capo Vaticano atď., ale stačí ísť napríklad do Reggio di Calabria alebo naopak na východné pobrežie Kalábrie, no a keď podídete z pláže do vnútrozemia, tak uvidíte zase úplne iný svet, plný neuveriteľne priateľských, obyčajných ľudí, miesta, kde sa voľne pasú obrovské stáda dobytka a kde sa bude cítiť ako v minulom storočí u babičky na prázdninách.
Čítajte viac KVÍZ: Ako dobre poznáte Taliansko? 
Čítajte viac Tri ostrovy Talianska: Mafiáni s ricottou, plameniaky so smotánkou, gróf a lanovka 
Čítajte viac Podivný pôvod piatich talianskych slov – 'ciao' sa zdravia vďaka Slovanom