Svoju výzvu zdôvodnil informáciami od spravodajských služieb, podľa ktorých by sa izraelskí občania počas terajších židovských sviatkov mohli stať v letoviskách obeťou únosu zo strany propalestínskych militantov.
Vlani stovky Izraelčanov varovanie podobného obsahu ignorovali. Letoviská na Sinajskom polostrove sa potom stali dejiskom teroristických útokov s vyše 30 obeťami na životoch. „Terčom je pobrežná oblasť, kde zvyknú dovolenkovať Izraelčania. Ohrození sú Izraelčania, ktorí prichádzajú, aby tam slávili sviatky,“ uviedol pre izraelský rozhlas poradca izraelského premiéra pre boj s terorizmom Danny Arditi. Sviatky sa začali 3. októbra a budú trvať tri týždne. Veď Židia oslavujú Roš hašana: (doslovný preklad hlava roka) je to židovský Nový rok 5766, ktorý pripadá na prvý deň siedmeho mesiaca (prvého tišri) a oslava trvá dva dni, pričom otvára rad ďalších sviatočných dní (vysoké sviatky), je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára (Jom Kipur – 13. október) a obdobie medzi týmito dvoma čisto religióznymi sviatkami je obdobím vnútornej meditácie a duchovnej aktivizácie.
Židovský Nový rok je dňom účtovania za všetky skutky predchádzajúceho roka a podstatou sviatku je duchovné znovuzrodenie (analogické k novému mesiacu), pričom typickým prvkom novoročných obradov v synagóge je trúbenie na šófar (hudobný nástroj vyrobený z rohu barana a preparovaný teplom) pripomínajúce hrmenie počas zjavenia na hore Sinaj a ľudovým zvykom je jedenie jabĺk s medom, v niektorých krajinách sa jedia ryby (rybia hlava symbolizuje hlavu roka). Z týchto dôvodov je Sinaj v tomto období posvetným, ba aj pútnickým miestom. Veď práve cez Sinaj, utekali Židia z Egypta do zasnúbenej krajiny.
Izraelský denník Maariv napísal, že izraelská tajná služba Mossad má informácie od palestínskej bunky na Sinaji, ktorú podporuje libanonské šiitské hnutie Hizballáh a ktorá plánuje únosy izraelských turistov a ich výmenu za Palestínčanov väznených v Izraeli.
Egyptská strana vyhlásenie Izraela zatiaľ nekomentovala. Pred časom však Egypt uviedol, že nemá dôkazy o spoluúčasti cudzincov na útokoch na Sinajskom polostrove, pri ktorých vlani zahynulo 34 ľudí, a ani na tohoročných atentátoch v Šarm aš-Šajchu so 64 obeťami na životoch.
Našťastie máme z Egypta aj dobré správy. Tie nás informujú o archeologických objavoch, ktoré na rozdiel od atentátov, výrazne napomáhajú, vylepšovať pošramotenú, turistickú atraktívnosť krajiny.
Francúzskym archeológom sa podaril unikátny objav vápencovej sochy egyptského faraóna z XIII. dynastie (1781–1650 pred n.l.).
Ide o jeden z najdôležitejších nálezov, ktoré sa im v poslednom čase podarilo odkryť v rámci vykopávok v kráľovskom meste Karnak, píše najnovšie číslo amerického odborného časopisu Archaeology.
Ide pravdepodobne o portrét panovníka Neferhotepa I. Archeológovia sa domnievajú, že socha je polovicou dvojdielnej plastiky, zobrazujúcej toho istého kráľa so zopnutými rukami. Bádatelia dúfajú, že druhú časť sochy sa im podarí objaviť pri vykopávkach budúci rok.
Obdobie XIII. egyptskej dynastie spadá v dejinách starovekého Egypta do tzv. druhého medziobdobia, keď do krajiny vpadli kočovné kmene Hyksósov a okupovali celú Deltu, pričom Horný Egypt – čiže povodie Nílu od Delty na juh – im muselo odvádzať dane.
Egypt sa od hyksóskej nadvlády osamostatnil a znovuzjednotil v roku 1539 pred n.l., keď sa vlády ujala silná a výbojná XVIII. dynastia, ktorá dala základ Novej ríši (1539–1085 pred n.l. ).