Na trati dlhej viac ako 20.000 kilometrov vytvorilo zviera nový rýchlostný rekord medzi vodnými živočíchmi a zároveň vyvrátilo domnienku, že samice bieleho žraloka neputujú oceánmi, píše v najnovšom čísle americký časopis Science.
Tím Ramóna Bonfila z Wildlife Conservation Society v New Yorku pripevnil niekoľkým bielym žralokom (Carcharodon carcharias) pri západnom pobreží južnej Afriky satelitné alebo zvukové vysielače. Žraloka-rekordéra s kódovým menom P12 označili 7. novembra 2003. Za 99 dní zviera preplávalo Indický oceán až k západnému pobrežiu Austrálie. Vzdialenosť 11.100 kilometrov prekonalo priemernou rýchlosťou 4,7 kilometra za hodinu.
Dňa 20. augusta 2004 vedci zahliadli žraloka opäť na mieste, kde ho označili. Ako žralok našiel cestu späť, experti zatiaľ nevedia. Okrem niekoľkých plochých podmorských vyvýšenín na nej niet výraznejších topografických smerovníkov. Satelitné údaje ukázali, že žralok plával väčšinu času maximálne päť metrov pod hladinou. To mu zrejme umožnilo orientovať sa podľa oblohy. Často sa však ponáral aj do hĺbky 980 metrov, kde mala voda iba 3,4 stupňa Celzia.
Vedci predpokladajú, že takéto púte cez polovicu zemegule nie sú ojedinelé a umožňujú kontakty medzi dvoma najdôležitejšími populáciami bielych žralokov. Nie je vylúčené, že žraloky sa pária pri brehoch Austrálie a mláďatá rodia v domovských vodách.