Po dobrodružnom lete v preplnenom lietadle pristávame v hlavnom meste. Na aklimatizáciu máme maximálne štyri dni. Niektoré záležitosti, sprievodcov a časť materiálneho vybavenia sme si zabezpečili v predstihu. Musíme sa poponáhľať a využiť teplo vrcholiaceho leta. Naše kroky smerujú do pohoria Tan–Šan v blízkosti hraníc s Uzbekistanom. Putujeme na miesto, kde zanechali pravekí ľudia najmä z doby bronzovej nádherné skalné ritiny. Ide o dolinu Saimaly-Taš, v priestore svahov Ferganského chrbta, ktorá je prístupná len v lete, aj to iba počas vyhovujúceho počasia. Krupobitie alebo snehová búrka môže prísť aj v tomto relatívne najteplejšom období kedykoľvek.
Po Kirgizsku
Nasadáme na preplnené terénne autá ruskej výroby. Okrem dvoch novších Lád Niv, ide s nami aj starý Gaz známy najmä z našich lesných ciest spred roku 1989. Zástavku, ktorá je východzou stanicou do konečného cieľa našej cesty máme v meste Oš. Prechádzame divokou stepnou krajinou, ktorá je typická pre obrovské priestory strednej Ázie. Obchádzame čriedy pasúcich sa koní a dobytka – najmä oviec. Mnohí miestni pastieri doteraz žijú v prenosných obydliach kočovníkov – v jurtách, ktoré používajú už tisícročia. Ide o typické obydlie turkotatárskych, respektíve mongoloidných etník a kmeňov, ktoré obývajú široké euroázijské trávnaté plochy od Mongolska až po Ural respektíve Kaukaz. Podobným, nomádskym spôsobom žijú napríklad Mongoli, Kazachovia, Uzbeci a iné etniká. Kôň je tu nadovšetko. Preto ho aj my využijeme na posledné hodiny cesty – asi 15 km. Ideme do neprístupných oblastí Taň-Šanu, kde ani pastieri so svojim čriedami oviec nechodia veľmi často. Prechádzame okolo ľadovcov a neprístupných skalných masívov. Našťastie je vcelku prijateľné počasie a bez úhony prichádzame s dvoma Kirgizmi do cieľa našej cesty – doliny Sajmaly Taš (v preklade pokreslený kameň) vo výške okolo 3000 m nad morom.
V cieli
Spúšť aparátu má reportér našej výpravy Štefan Puškáš takmer neustále spustenú. Nemáme veľa času, veď sa tu z ničoho nič môže zmeniť počasie. Objavujeme tu skalné rytiny z obdobia doby bronzovej a železnej. Práve od 2. tisícročia pred n. l. po prvé storočia nášho letopočtu bola dolina prírodnou svätinou miestnych pravekých etník andronovského kultúrneho okruhu. Vtedajší lovci, pastieri a poľnohospodári ryli do skaly obrazy, na ktorých sú znázornené kultové scény, nebeské kone, mystické božstvá a ich symboly (napríklad špirála, kruh a koleso). Ide predovšetkým o astrálne motívy zvýrazňujúce význam slnka a hviezdnej oblohy. Nemalý význam zohrávali aj erotické výjavy, ktoré zvýrazňovali mužské a ženské pohlavné orgány. Išlo o kultové znázornenia, ktoré mali oslavovať želateľnú plodnosť človeka.
Obrazy zo života
Na skalách nájdeme aj vyobrazenia, ktoré spĺňali prísne estetické kritéria, ale náboženská mystika v nich vždy tematický nehrala najdôležitejšiu úlohu. Išlo najmä o zachytenie každodenného života. Zobrazené sú lovecké scény a lovená zver. Znázornené sú divoké kone, divá stredoázijská ovca, kozorožce, ale i dobytok. Ide najmä o rytiny znázornených jakov zapriahnutých do pluhu alebo ťahajúcich štvorkolesový voz. Veľmi často sa vyskytuje znázornenie vlka, ktoré okrem loveckého, môže mať aj mystický význam. Vlk bol v tejto oblasti obľúbené totemové zviera. Sme unesení z pradávnych malieb, ale aj z drsnej vysokohorskej prírody Tan-Šanu, ktorá v nás vyvoláva neuveriteľný pokoj a pritom nás ohromuje svojou veľkoleposťou. Po zdokumentovaní rytín opäť sadáme na kone a vraciame sa bez úhony v dobrom počasí naspäť do podhoria stredoázijských veľhôr.