Millvina Deanová mala iba deväť týždňov. Jej rodičia sa lúčili s Britániou, mysleli na budúcnosť v Novom svete. Sny o lepšom živote sa potopili spolu s loďou Titanic. Millvina sa s mamou a starším bratom zachránila v člne číslo 13, jej otec zahynul spolu s ďalšími 1 500 pasažiermi.
Titanic po druhý raz dramaticky zasiahol do života Millviny v 70. rokoch, keď objavili jeho vrak. Spolu s medializovaním udalosti sa na verejnosti dychtivej po všetkom, čo súviselo s námornou tragédiou, objavilo aj jej meno. Zrazu sa stala celebritou, začala cestovať po celom svete a ako najmladšia pasažierka Titanicu sa ocitla v Guinnessovej knihe svetových rekordov.
Millvina Deanová, dnes usmievavá 93-ročná starenka, sa s rodinným nešťastím už dávno vyrovnala. Na otca, ktorého vlastne ani nespoznala, myslí s vedomím, že bol jedným zo statočných mužov, ktorí zostali na palube potápajúcej sa lode a prenechali miesto v záchranných člnoch pre ženy a deti. Bertram Dean vlastnil vo východnom Londýne krčmu. Kým jeho manželka Georgetta zostávala doma a starala sa o syna, Bertram od rána do noci obskakoval večne smädných pijanov. Plány o inom živote začal spriadať vtedy, keď mu z Ameriky napísal synovec. Predal krčmu a tešil sa, že unikne z pochmúrnej štvrte londýnskej chudoby.
Millvina je jednou z troch ešte dnes žijúcich pasažierov, ktorých potápajúci sa Titanic nestiahol do chladných hlbín Atlantiku. V interview pre BBC pri príležitosti 90. výročia tragédie v roku 2002 povedala: „Ľudia sú mnou posadnutí. Niekedy si myslím, že sa na mňa dívajú, akoby som ja bola Titanic.“
Titanic ľudí naozaj čímsi priťahuje. Pred tromi rokmi sa na jeho palube v podmorských hlbinách zosobášil americký pár David Leibowitz a Kimberly Millerová. David v reportáži BBC vysvetlil, že obaja sa venujú podmorskému potápaniu a o romantickej svadbe na Titaniku dlho snívali. Nezvyklý sobáš nebol jedinou výnimočnou udalosťou, sprevádzajúcou spomienky na potopenie lode. V deň 90. výročia tragédie zostúpil k vraku aj vnuk člena posádky lode Philip Littlejohn. Jeho dedo bol jedným z mála námorníkov, ktorí sa zachránili. Osud to zariadil tak, že sa plavil v tom istom záchrannom člne ako Millvina. Philip sa s ňou nedávno stretol. Musel jej predsa porozprávať, ako mu dedo opisoval drámu na mori v záchrannom člne číslo 13, s ktorým manévroval na vlnách s plačúcim bábätkom.
V apríli tohto roku po starej panej pomenovali poschodový autobus U1, ktorý pravidelne premáva medzi Oceánografickým strediskom univerzity v Southamptone a univerzitným mestečkom Highfield Campus, ktoré sa nachádza v strede mesta. V autobuse je aj pamätná tabuľka s jej fotografiou.
„Je to milé,“ komentovala vec Mellvila. „Ale aj zábavné, veď si len predstavte, že po meste chodí autobus s vaším menom. Najprv som nechápala, o čo ide, ale potom som si pomyslela, že je to celkom dobrá myšlienka. Nejde predsa iba o mňa. Som vlastne kúskom histórie a toto bude nabádať ľudí, aby nikdy nezabudli na Titanic a na tých, ktorí zomreli.“