Dôležitou súčasťou ich kolobehu bola výstavba prvých kresťanských stavieb – symbolov etablovania sa náboženstva, ktoré usmerňovalo duchovné, ale aj dejinné bytie vtedajších obyvateľov regiónu tzv. bratislavskej brány. Mnohé z nich, respektíve iba ich pozostatky museli archeológovia opätovne objaviť, aby aj takto podali svedectvo o počiatkoch kresťanstva. Práve príbeh ich jestvovania a následného objavu je častým lákadlom cestovateľov, ktorí navštívia Bratislavu.
Až po veľkomoravské kostoly
Pravdepodobne najstaršou kresťanskou sakrálnou architektúrou v územnom katastri dnešnej Bratislavy je rímska stavba zo 4. stor., ktorá sa nachádza na Devínskom hrade. Je možno jednou z prvých kresťanských stavieb severne od Dunaja vôbec. Dokonca sa uvažuje, že svoju sakrálnu úlohu opäť plnila aj po príchode Slovanov na devínsku hradnú vyvýšeninu, keď tu na prelome 8. a 9. stor. využijúc predchádzajúci val z doby rímskej, vybudovali opevnené sídlisko. Táto hypotéza vonkoncom nie je potvrdená, nakoľko nie je vôbec jednoznačne archeologicky doložená existencia sakrálnej architektúry z doby rímskej.
Samozrejme, že ak táto hypotéza o využitý kaplnky je pravdivá, tak je podmienená prijatím kresťanstva Slovanmi. K tomuto aktu v širšom ponímaní mohlo najpravdepodobnejšie dôjsť niekedy v prvej polovici 9. stor. Zásluhu na odkrytý pravdepodobnej sakrálnej architektúry z doby rímskej na devínskom hradnom návrším má Veronika Plachá a Jana Hlavicová. Ďalšia kresťanská architektúra, na ktorej časovom určení majú podiel obe spomínané bádateľky a ktorej zvyšky sa tiež odkryli na devínskom návrší, pochádza z veľkomoravského obdobia. Na odkrývaní jej základov sa medzivojnovom období podieľa nestor slovenskej archeológie, český vedec Ján Eisner. Ten si pôvodne myslel, že ide o stavbu z doby rímskej. Až revízny výskum Jany Hlavicovej a Veroniky Plachej v priebehu osemdesiatich rokov 20. stor. umožnil datovať pozostatky tejto stavby do veľkomoravského obdobia. V prípade Devína niektorí bádatelia predpokladajú, že miestna, veľkomoravská kamenná sakrálna architektúra s trojkonchálnym uzáverom plnila časťou svojho objektu obytnú úlohu. Dokonca uvažujú, že devínsku stavbu možno tiež považovať za audienčnú sieň cirkevného hodnostára – triklinium. Táto skutočnosť zatiaľ nie je jednoznačne preukázaná a považuje sa za jednu z interpretácií významu devínskej veľkomoravskej kamennej architektúry. Devínsku sakrálnu stavbu pravdepodobne postavili v druhej polovici 9. stor., pričom v jej blízkosti sa nachádzali aj hroby z veľkomoravského obdobia.
Ďalšou stavbou, ktorá časovo spadá do veľkomoravského obdobia, sú základové zvyšky trojľodovej baziliky objavené na bratislavskom hrade. Objavila ju archeologička Tatiana Štefanovičová. Aj keď sa zvyšky veľkomoravskej baziliky na bratislavskom hradnom vrchu zachovali iba vo fragmentoch, môžme ju zatiaľ považovať za najväčšiu kresťanskú stavbu objavenú na území Slovenska, ktorá pochádzala z čias Veľkej Moravy.
Pozostatky rímskej sakrálnej architektúry sú v súčasnosti pod zastrašenou stavbou vystavené pre návštevníkov devínskeho hradu. Oba veľkomoravské kresťanské chrámy sú pre návštevníkov, či už devínskeho alebo bratislavská hradu vytýčené v teréne na základe objavenia ich zvyškov múrov, základov, respektíve základových lôžok.
Na veľkomoravských troskách
Bratislavská bazilika, respektíve devínsky kostol zanikli v priebehu 10. stor. V 11. stor., keď sa bratislavský hrad stal pohraničnou pevnosťou Uhorského kráľovstva postavili na ňom ďalší, tiež trojľodový kostol pravdepodobne s patrocíniom sv. Salvátora. Kostol bol sídlom kolegiátnej kapituly s na čele prepoštom. Dokonca sa hypoteticky uvažuje, že prepošstvo mohla byť cirkevno-organizačná náhrada za niekdajšie biskupstvo.
Severne od tohto kostola,v jeho bízkosti sa nachádzala krohova stavba – karner, ktorý to bol postavený v súvislosti so včasnostredovekým cintorínom na ktorom sa pochovávalo od veľkomoravského obdobia. V 11. stor sa však okrem tohto kostola na hradnom vrchu nachádzala na jeho východnom úpätí v podhradí centrálna sakrálna architektúra – rotunda, s pravdepodobným patrocíniom sv. Mikuláša. Bádateľom, ktorý sa najviac zaslúžil o získaní podrobností o jej existencii je Adrián Vallašek. V blízkosti tejto rotundy sa na základe súdobých zvykov nachádzal cintorín.
Na devínskom hrade postavili v priebehu 11. stor. tiež rotundu, ktorá bola situovaná v tesnej blízkosti niekdajšej veľkomoravskej architektúry a cintorína, ktorého pôvod tiež siahal do 9. stor.. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o karner, ktorý súvisel s miestnym cintorínom.
Neďaleko Starej tržnice
V blízkosti dnešnej Starej tržnice sa archeologickým výskummi Václava Mencla (1935) a Jozefa Hoššu a Branislava Lesáka (v priebehu devädesiatich rokov 20. stor.) odkrylo viacero sakrálnych architektúr. Tou prvou je predrománska centrálna stavba (rotunda) z obdobia okolo roku 1100. Pravdepodobne plnila úlohu kostola tunajšej včasnostredovekej dediny sv. Vavrinca. Neskôr bol na mieste tejto centrálnej (kruhovitej) architektúry postavený karner – kaplnka svätého Jakuba. Zároveň sú známe dve fázy novovybudovaného kostola s patrocíniami sv. Vavrinca. Tieto zistenia si vyžiadali dlhodobejší výskum a vyhodnotenia nálezovej situácie bádateľmi.
Podľa doterajších výsledkov archeologického výskumu boli rozpoznané štyri po sebe nasledujúce stavby a preskúmalo sa viac ak 200 hrobov. Dedina sv. Vavrinca tu stála asi už pred rokom 1100.
Zvyšky Sakrálnych stavieb vyšli na svetlo sveta pri zemných prácach na Námestí SNP v Bratislave pri Starej tržnici v roku 1935 a v 90. rokov 20. stor. Prvotnou obhliadkou pred začatím novšieho záchranného výskumu bola architektúra identifikovaná ako cintorínová Kaplnka sv. Jakuba, pri Kostole sv. Vavrinca. Rozlíšené boli minimálne dve stavebné fázy. Podľa historických správ na tomto mieste stála osada pri Kostole sv. Vavrinca, podľa ktorej bola pomenovaná aj pri nej ústiaca brána mestského opevnenia. Pri kostole stála cintorínová Kaplnka sv. Jakuba. O dva roky skôr ako kostol sa spomína špitál, spravovaný rádom krížovníkov sv. Antona, ktorý stál neďaleko osady východným smerom pri ceste vedúcej do Nitry. Za staršiu a aj väčšiu ako osada pri Kostole sv. Vavrinca sa považuje sídlisko pri Kostole sv. Michala pri vyústení druhej mestskej brány. Nedávno bol kostol sv. Michala odokrytý a k jeho objavu sa ešte vrátime. Okrem týchto osád, v období keď dominoval románsky sloh, sa na východnej strane bratislavského predmestia podľa historických prameňov nachádzali osady Széplak s Kostolom sv. Gotharda a na juhovýchodnej strane osadu rybárov s Kostolom sv. Ondreja. Na základe archívnych prameňov sa vznik osady pri Kostole sv. Vavrinca a postavenie jej farského kostola časovo zaraďuje do obdobia tesne po udelení kráľovských výsad mestu Bratislava v roku 1291. S týmito písomnými správami korešponduje aj náhodný nález farského Kostola sv. Vavrinca Václavom Menclom v roku 1935. Pri hĺbení podzemných priestorov pred mestskou tržnicou bolo odokryté takmer celé trojľodie, podľa Václava Mencla s dvoma stavebnými fázami, z ktorých staršiu datoval do prvého desaťročia 14. storočia.
Viac a najmä nové poznatky o vzniku a vývoji osady pri Kostole sv. Vavrinca priniesli až výskumu Kaplnky sv. Jakuba vedené Jozefom Hoššom a Branislavom Lesákom. Z rozlíšených štyroch fáz dve staršie pochádzajú z románskeho obdobia. Prvá sakrálna stavba (centrálna), na mieste cintorínovej kaplnky stála na teréne 3,5 až 4 m pod terajším povrchom. Zo stavby bol odokrytý múr v pôdoryse tvare kruhu, na severovýchodnej strane presbytéria dobovo mladších stavieb. Išlo teda o kostol jednoduchého kruhovitého tvaru – rotundu bez apsidy. Rotunda bola výrazne podobná so sakrálnou stavbou odokrytou na úpätí hradného vrchu, vedľa dodnes stojaceho Kostola sv. Mikuláša. Podľa nálezov hrobov s esovitými záušnicami ju autori výskumu datovali na rozhranie 11. a 12. storočia. Podobná včasnorománska rotunda sa nachádzala aj na Devínskom hrade. Aj tu sa nachádzali spomínané esovité náušnice. Okrem toho z územia Slovenska, od Bratislavskej brány až po Podkarpatskú Rus, bolo doteraz preskúmaných a zistených takmer 40 sakrálnych stavieb s centrálnym pôdorysom, datovaných od veľkomoravského obdobia po polovicu 13. storočia. Z časového úseku existencie najstaršej stavby na mieste neskoršej Kaplnky sv. Jakuba pochádzali kostrové pozostatky z 34 pochovaných zosnulých. Po zbúraní rotundy postavili na jej mieste spomínaný románsky karner s kruhovou loďou a polkruhovou apsidou – Kaplnku sv. Jakuba. Urobili to okolo roku 1200, respektíve v priebehu 12. stor. V tomto časovom úseku sa v blízkosti karnera nachádzalo až 63 hrobov. Okrem tohto karnera sa v bratislavskej oblasti našli románske karnery na Bratislavskom hrade, na mieste Dómu sv. Martina, pri Kostole sv. Mikuláša na úpätí hradného vrchu a v neďalekých Jarovciach.
V súvislosti s príspevkom o najstarších kresťanských stavbách nás najviac zaujíma podrobnejšie opísaný nález románskej rotundy, ktorú pravdepodobne postavili na mieste už jestvujúceho pohrebiska. Rotundu jej objavitelia orientačne datovali do obdobia okolo roku 1100. Ak predpokladáme existenciu staršieho pohrebiska na jej mieste, tak môžeme posunúť datovanie vzniku osady pri Kostole sv. Vavrinca minimálne dve storočia pred udelením kráľovským výsad Bratislave. Rotundu môžeme považovať za pôvodný farský kostol kostol sv. Vavrinca, ktorého zbúranie súviselo s potrebou stavby kostola s väčšou kapacitou pre čoraz ľudnatejšiu a možno hospodársky prosperujúcejšiu osadu. Z týchto dôvodov začali budovať nový kostol (s dvoma stavebnými fázami) a ne mieste rotundy neskôr postavili kaplnku sv. Jakuba. Na nový kostol sa pravdepodobne automaticky prenieslo aj patrocínium sv. Vavrinca. Stavba nového kostola bola určite ukončená pred postavením románskeho karnera, najneskôr asi v roku 1200. Tiež situovanie kostola, hneď pri hradbách, bolo možné iba pred opevnením mesta. Dnes si môžete tieto pamiatky prezrieť spoza sklenej krycej stavby, ktorá ich zastrešuje pred Starou tržnicou. Kaplnku sv. Jakuba i kostol sv. Vavrinca zbúrali v roku 1529 po Moháčkej bitke, keď hrozilo nebezpečenstvo tureckých nájazdov.
Kostol sv. Michala
V súvislosti úpravou nádvoria Župného domu v Bratislave sa počas záchranného archeologického výskumu v roku 2004 podaril ďalší nevídaný objav. Odkryli zvyšky základov spomínaného kostola sv. Michala spolu s priľahlým dobovým cintorínom. Kostol postavili začiatkom 12. storočia a patrí tiež k historicky najstarším cirkevným stavbám na území dnešnej Bratislavy. Archeologický výskum realizovala katedra archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave pod vedením Jozefa Hoššu. Objav počas svojho vyhodnocovania naznačí ako sa vyvíjal život v bližšom okolí vznikajúceho stredovekého mesta ( dobové známeho pod názvami: – 1002 – Poson, 1042 – Brezesburg, 1045 – Bosenburg, 1098 – Prespurch).
Priestor na ktorom kostol sv. Michala postavili sa teda nachádzal mimo centrálnej včasnostredovekej osídlenej plochy, z ktorej sa vyformovalo stredoveké mesto obkolesené hradbami. Kostol bol súčasťou bratislavského predhradia. Išlo o spomínanú tzv. prímestskú osadu pri kostole sv. Michala. Nachádzal sa v blízkosti brány smerom na Olomouc. Preto nie je opäť prekvapujúce, že podľa patrocínii kostola dostala dostal aj táto neďaleká brána pomenovanie Michalská. Kostol zbúrali v roku 1529, tri roky po bitke pri Moháči. Po tejto katastrofálnej porážke uhorskej armády sa podstatná časť uhorského územia južne od Dunaja dostala pod Tureckú nadvládu. V súvislosti so zbúraním kostola išlo o obranné opatrenie bratislavských mešťanov pred nájazdmi Turkov. Kostol stál pred mestskými hradbami a turecké vojská mohli podobné stavby strategicky využiť na vlastné opevnené predpolie ktoré im mohlo potenciálne uľahčiť dobytie mesta. V 17. storočí sa na základoch kostola sv. Michala postavil Trinitársky kláštor spolu s kostolom Svätej trojice. Podobný strategický, obraný akt zbúrania postihol aj iné stavby v tesnej blízkosti prehradia.
Pred Dómom sv. Martina
Medzi najstaršie sakrálne kresťanské stavby Bratislavy patria aj tie ktoré sa nachádzali na mieste, kde sa neskôr majestátne týčil Dóm sv. Martina. V rokoch 2002 – 2003 prebiehal v jeho interiéroch archeologický výskum, ktorý viedla popredná slovenská bádateľka zameraná na obdobie stredoveku, prof. Tatiana Štefanovičová. Výskum sa robil v súvislosti s rekonštrukciou chrámu.
Výsledky výskumu priniesli neočakávané zistenia. Pôvodne sa hovorilo iba o jednej stavebnej fáze, ktorá predchádzala súčasnej podobe kostola. Namiesto jednej staršej fázy sú však doložené až tri. Doteraz sa mylne predpokladalo, že jeho predchodcom bol iba kostol sv. Salvátora (1204 a 1221). Najstaršia z troch pôvodných a novozistených stavebných fáz pochádza už z 11./12. stor. Išlo o pôvodný kostol postavený z mohutných kamenných blokov.
Na jeho mieste postavili (12./13. stor.) románsky kostol sv. Salvátora. Tretia fáza kostola bola postavená po vojnách s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. pravdepodobne v poslednej tretine 13. stor., kedy bol aj premenovaný na kostol sv. Martina. Išlo o kostol s podobnými stavebnými dispozíciami, aký má súčasný dóm sv. Martina. Posledná výrazná prestavba (samotná výstavba dnes stojaceho kostola) nastala okolo a po roku 1311, keď sa po úprave mestského opevnenia stal dóm sv. Martina jeho súčasťou.
Podrobné informácie o aktuálnych výsledkoch výskumu, ale aj o celkových dejinách výstavby dómu sv. Martina, o opisoch kostrových pozostatkov ľudí, ktorí v minulosti žili v Bratislave a v chráme ich pochovali, sú prezentované v novej publikácii – „Dóm sv. Martina v Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003.“ Publikáciu, ktorá je vhodná pre širokú verejnosť vrátane návštevníkov Bratislavy, zostavila s kolektívom autorov rôzneho odborného zamerania tá najpovolanejšia – realizátorka výskumu prof. Tatiana Štefanovičová. Knihu si môžete kúpiť v priestoroch Národného múzea v Bratislave – Archeologické múzeum na Žiškovej ulici.
Pozri dole (hlavná stránka spravodajstva – v priestore vyhradenom pre cestovanie) boxík „Počiatky kresťanstva na Slovensku“