V krajine sa nachádzajú až štyri národné parky. Najväčším prírodným národným parkom Bulharska je Pirin, ktorý dosahuje v plošných rozmeroch úctyhodných 265 km štvorcových. Najstarším prírodným parkom v tejto balkánskej krajine je Vitoša s rozlohou 121 km štvorcových. Z ďalších parkov a rezervácii treba spomenúť park Vikhren, park Steneto, park Ropotamo, rezerváciu Djendema, rezerváciu Parangalicu, Jazerá Marica, Baevi Doupki, Vassil Kolarov, Kaliakra, Kamčija, Milka, Svištov. Všetky tieto prírodné parky a rezervácie sa nám aspoň fragmentárne snažia priblížiť, aké bolo pôvodné životné prostredie nielen na Balkáne, ale aj v Európe.
To sa týka aj ohrozených živočíchov, ako sú napríklad medvede a vlci. Pokiaľ ide o čiernomorské pobrežie, tak turisti môžu práve v bulharskych pobrežných vodách vo viacerých prípadoch stretnúť delfíny. Tieto stretnutia patria medzi najčastejšie v dovolenkových destináciach pri Stredozemnom a Čiernom mori.
Bulharskú krajinu pokrývajú na severe a juhovýchode rozľahlé nížiny – Dunajská a Trácka a rozsiahlejšie roviny. Na juhozápade a v strede krajiny sa nachádzajú mohutné horké masívy – Vitoša so spomínaným národným parkom, ďalej Rodopi a Stara Planina. Vrcholky ich hôr dosahujú úctyhodnú výšku, ktorá presahuje aj končiare našich Vysokých Tatier. Táto nadmorská výška sa pohybuje v maximálnom priemere 2000 – 2900 m n. morom. Preto v tejto krajine nezažijete len príjemné letné prímorské radovánky na pláži. Nájdete tu civilizáciou blahobytu nedotknuté, aj vhodné prostredie na zimné športy. Pozoruhudné je aj zelesnenie krajiny, ktoré zaberá až 35% jej plochy.
Bulharsko je známe aj mohutnými riečnymi tokmi, aj so zachovanou prírodou lužného charakteru. Najväčšími riečnymi tokmi, ktoré pretekajú územím Bulharska, je Dunaj, ktorý v Rumunsku ústi do Čierneho mora. Ďalej je to rieka Marica, ktorá následne preteká hranicou medzi Gréckom a Tureckom, aby vyústila do Egejského mora.