Pričom Bulharsko ich prevzalo z oblastí Grécka, Malej Ázie a Blízkeho východu. Medzi kultúrne rozkvitajúce krajiny patrilo Bulharsko aj v dobe bronzovej (od 3. tisícročia pred n. l.). Práve doba bronzová na území Bulharska bola dejinným základom vyformovania sa jedného z najstarších etník v Európe -Trákov. Trácka kultúra dokonca ovplyvnila, respektíve pravdepodobne prenikla až na územia východného Slovenska. Bulharsko počas rozkvetu tráckej kultúry v prvom tisícročí pred n. l. bolo pod výrazným vplyvom antického Grécka. Dokonca v 7. stor. zasiahla čiernomorské pobrežie územia Bulharska aj grécka kolonizácia. Neskôr tu zasahoval aj kultúrny rozmach Dákov, príbuzných Trákov a predchodcov dnešných Rumunov. Trácia sa stala (1. stor. pred n. l.) súčasťou Rímskeho impéria. Po zániku Rímskej ríše sa územia Bulharska stali súčasťou Východorímskej – Byzantskej ríše.
Slovania
Už od 5./6. storočia sa na území Bulharska začali usádzať Slovania, ktorí utvorili zväz siedmich slovanských kmeňov. V 7. stor. (okolo 679) prenikli na územie Bulharska turkotatárski Bulhari, ktorí zo stepí nad Čiernym morom utekali pred expanzívnymi Chazarmi. Bulharský vodca Asparuch priviedol svojich Bulharov na územie v blízkosti zväzu siedmich slovanských kmeňov. Tu v pravdepodobnej symbózie so Slovanmi vytvorili Bulhari svoj štát – chanát. Bulhari sa postupne medzi Slovanmi asimilovali a zostalo po nich iba niekoľko slovných spojení a názvov. S množstvom Slovanov splynul aj zvyšok romanizovaného, pôvodného tráckeho obyvateľstva. Takto postupne vznikol jeden z prvých slovanských štátov vôbec – Bulharská ríša, ktorá odolávala aj rozpínavosti Byzantskej ríše a Avarov. S kresťanstvom sa Bulhari najintenzívnejšie stretali najmä v 9. stor. (podľa niektorých názorov ho prijali už v roku 823) a rozhodnutím (podľa iných názorov) panovníka Borisa I. ho prijali až v roku 864. Najmocnejšími centrami Bulharov boli najprv Pliska a potom Preslav, ktorých zvyšky sa zachovali ako výnimočné pamiatky zo včasnostredovekých čias a tie sú lákadlom množstva turistov v súčasnosti. Kultúrnym centrom bol Ochrid, na území dnešnej samostatnej republiky Macedónia.
Druhá ríša, Turci a Bulharské cárstvo
V roku 1018 ovládla Bulharsko Byzantská ríša. Tzv. druhá Bulharská ríša vznikla v roku 1185, ktorá s výnimkou Grécka ovládla takmer celý Balkán. Bulharský štát v 14. stor. sa rozpadol na tri kniežatstvá, ktoré následne rozvrátila až turecká expanzia. Počas nadvlády Osmanskej ríše prežili Bulhari veľký národný a sociálny útlak, ktorého sa zbavili až na prelome 19. a 20. stor. Vtedy vzniklo (definitívne sa osamostatnilo v roku 1908) Bulharské cárstvo, ktoré pretrvalo až do záveru druhej svetovej vojny. Počas nej sa vláda Bulharska (do roku 1944) pridala na stranu fašistického Nemecka. Po vojne sa Bulharsko stalo súčasťou socialistického bloku. Po uvoľnení situácie a pádu železnej opony na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. stor. Bulharsko nastúpilo na demokratickú cestu vývoja, pričom teraz sa snaží vstup do EÚ.