Vybrali sme si dlhšiu, trošku náročnejšiu trasu, keď za jeden deň chceme zdolať tri končiare: Plačlivé – Ostrý Roháč – Volovec.
Západné Tatry, Roháče – patria medzi najkrajšie prírodné zákutia nielen Oravy, ale celého Slovenska. Za vstupný bod do ich majestátneho horstva môžeme považovať oravskú dedinu Zuberec, chatu Zverovka alebo skanzem oravskej dediny, neďaleko parkoviska pri ceste smerom k Ťatliakovemu jazierku. Odtiaľto už iba po vlastných, smerujú naše kroky po asfaltovej ceste práve k tomuto fliačiku vodnej plochy. Tu sa niekedy nachádzala horská chata, ktorá vyhorela. Prichádzame k Ťatliakovému jazierku, v bufete (prípadne už tento stojaci objekt môže opäť nazývať chata) sa občerstvíme, pred ozajstným vstupom do horského terénu. Naše kroky smerujú ponad Ťatliakové jazierko, do Smutného sedla.
Prechádzame nenáročným terénom s veľmi dobrým značkovaným, na ktoré nás naviedla tabuľa pri Ťatliakovom jazierku. So šťastím môžeme tesne pred odbočením do Smutného sedla, zahliadnuť svišťa, ktorý sa na prelome leta a jesene pripravuje na prezimovanie. Preto začínajú tieto hlodavce pôsobiť omámeným, ospalým dojmom, pred nástupom na každoročný, zimný spánok. Počas cesty sa nám postupne naskytuje pohľad, na niektoré Roháčske plesá. Stúpanie smerom do Smutného sedla je čoraz náročnejšie a my prechádzame kľukatými serpentínami turistického chodníka (1 965 m n. m.). Turistický pochod od Ťatliakového jazierka, do Smutného sedla nám trval asi 2 hodiny.
Odtiaľ ideme juhovýchodným hrebeňom, smerom na prvý roháčsky končiar našej trasy – Plačlivé. Ak ste dostatočne pozorný, tak môže pre vás ísť o vcelku nenáročný, hrebeňovitý terén pomedzi skaly, pričom južný svah tvorí na rozdiel od kamenistého severného, strmý trávnatý svah. Ten môže byť práve pre nepozornosť nebezpečný, najmä počas vlhších klimatických podmienok, kde sa môžete nebezpečne zošmyknúť do viac ako 50m hĺbky a naraziť na skaly. Po obídení skalných balvanov v čoraz náročnejšom teréne, prídeme na najvyšší bod štítu Plačlivé (2126 m n. m). Z Plačlivého vstupujeme do sedla medzi ním a štítom Ostrý Roháč. Zo sedla ideme už náročným terénom po balvanoch a kamenných platniach na končiar Ostrého Roháča. Odtiaľ zostupujeme náročným terénom, ktorý je fixovaný aj reťazami, smerom do Jamníckeho sedla (1908 m n. m). Potom sa cez Jamnícke sedlo (1908 m n. m) a Volovec vraciame cez Látanú dolinu opäť cez asfaltovú cestu ku chate Zverovka. Išlo o celodennú, približne sedem až osem hodinovú túru, so stredne náročným, až náročným turistickým terénom, vhodný pre skúsenejších turistov, s dobrou kondíciou. Počas nej ste mohli obdivovať končiare Roháčov, ktoré ste vy osobne zdolali, plus aj tie, ktoré ste obdivovali z diaľky – napríklad Baníkov. V jasných, jesenných dňoch môžete zahliadnuť na končiari Volovca takmer komplexný pohľad na Vysoké Tatry, ale aj na Nízke Tatry. Táto túra sa ešte v častejších prípadoch, absolvuje aj opačným smerom.