Po moháčskej bitke v roku 1526, kedy Turci obsadili územie dnešného Maďarska, sa stal korunovačným chrámom. Odohralo sa v ňom 19 slávnostných korunovačných ceremónií uhorských kráľov a kráľovien. Symbolicky obnovené veľkolepé trojdňové korunovačné slávnosti pripravuje samospráva bratislavského Starého Mesta aj tento rok v septembri. Autentickou korunováciou v Konkatedrále sv. Martina sa Bratislava vracia do obdobia, keď bola svedkom korunovácií a stala sa na takmer 250 rokov hlavným mestom Uhorska. Staré Mesto tieto slávnosti obnovilo pri príležitosti 440. výročia prvej korunovácie uhorského kráľa Maximiliána. Vlani bola korunovaná jeho manželka Mária, teraz pripravujú korunováciu veľkého milovníka a ochrancu umenia a vied Rudolfa II.
Jeden z ďalších posledných veľkých okamihov v histórii dómu sv. Martina bola oprava chrámového zvonu Wederin a opätovná inštalácia jeho piatich menších „súrodencov“, ktorých Bratislave v rámci Slávnosti zvonov 11. novembra 2000 darovali predstavitelia hlavných miest piatich susedných štátov SR.
Preto sa nemôžeme čudovať, že dóm svätého Martina dlhodobo budil a budí pozornosť nielen po stránke duchovnej, ale aj po architektonickej, umenovednej, archeologickej, turistickej a poznávacej ako takej. V rokoch 2002 – 2003 prebiehal v jeho interiéroch archeologický výskum, ktorý viedla popredná slovenská bádateľka zameraná na obdobie stredoveku, prof. Tatiana Štefanovičová. Výskum sa robil v súvislosti s rekonštrukciou chrámu.
Výsledky výskumu priniesli neočakávané zistenia. Pôvodne sa hovorilo iba o jednej stavebnej fáze, ktorá predchádzala súčasnej podobe kostola. Namiesto jednej staršej fázy sú však doložené až tri. Doteraz sa mylne predpokladalo, že jeho predchodcom bol iba kostol sv. Salvátora (1204 a 1221). Najstaršia z troch pôvodných a novozistených stavebných fáz pochádza už z 11./12. stor. Išlo o pôvodný kostol postavený z mohutných kamenných blokov. Na jeho mieste postavili (12./13. stor.) románsky kostol sv. Salvátora. Tretia fáza kostola bola postavená po vojnách s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. pravdepodobne v poslednej tretine 13. stor., kedy bol aj premenovaný na kostol sv. Martina. Išlo o kostol s podobnými stavebnými dispozíciami, aký má súčasný dóm sv. Martina. Posledná výrazná prestavba (samotná výstavba dnes stojaceho kostola) nastala okolo a po roku 1311, keď sa po úprave mestského opevnenia stal dóm sv. Martina jeho súčasťou.
Nové zistenia opäť o niečo obohatili poznanie o najstarších dejinách Bratislavy ako významného strediska Uhorského kráľovstva na jeho západných hraniciach. To nie je všetko z najnovšieho výskumu. Podrobné informácie o aktuálnych výsledkoch výskumu, ale aj o celkových dejinách výstavby dómu sv. Martina, o opisoch kostrových pozostatkov ľudí, ktorí v minulosti žili v Bratislave a v chráme ich pochovali, sú prezentované v novej publikácii – „Dóm sv. Martina v Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003.“ Publikáciu, ktorá je vhodná pre širokú verejnosť vrátane návštevníkov Bratislavy, zostavila s kolektívom autorov rôzneho odborného zamerania tá najpovolanejšia – realizátorka výskumu prof. Tatiana Štefanovičová. Knihu si môžete kúpiť v priestoroch Národného múzea v Bratislave – Archeologické múzeum na Žiškovej ulici, kde sa v súčasnosti nachádza podnetná výstava venovaná dejinám meča (expozícia bude trvať do októbra).