Pre miestneho meteorológa a kronikára Rudolfa Kovaříka to bolo jasné znamenie, že sa do Česka valia horúčavy. „Najviac mrzlo v tú nedeľu 24. (júla). Na ďalší deň, v pondelok, sme v prízemných vrstvách vzduchu mali 13,9 (stupňa Celzia),“ povedal v rozhovore pre TASR. Podobný rekord zaznamenal Kovařík aj 15. júla: v noci bolo mínus 0,2 stupňa Celzia a cez deň viac ako 30 stupňov.
V dedine Šindelová sa mrazy v pomerne malej nadmorskej výške 600 metrov vyskytujú pravidelne – v roku niet ani jedného mesiaca, aby nemrzlo!
„V júni to býva tak priemerne päťkrát, v júli štyrikrát, v auguste už šesťkrát a v septembri to už nerátam,“ sype z rukáva miestny meteorológ. Mrazivé noci neeviduje ani v máji. Výkyvy počasia sa v minulosti stali dokonca predmetom záujmu vedenia, ale študovaným meteorológom sa všetko podarilo uspokojivo vedecky vysvetliť. V žiadnom prípade nejde o poruchu zariadenia, či chybný odpočet údajov. Anomáliu spôsobuje ráz miestnej krajiny.
Uplynulý víkend mráz do Šindelovej priniesla predná strana tlakovej výše. Mrzne spravidla aj po prechode zadnej strany tlakovej níže. Podmienkou vždy je, aby sa utíšil vietor a vyjasnilo.„Prejde nejaký studený front, za ním sa do rána vyjasní, utíši vietor, a potom dochádza k tomu veľkému teplotnému poklesu. Tie údolia do kotliny sú šesť kilometrov dlhé a kotol má dno 600 metrov nad morom a okolo sú 900-, 990-metrové kopce,“ vysvetlil.
K prudkému prehrievaniu kotliny a viac ako 30-stupňovým výkyvom medzi nočnou a dennou teplotou dochádza v lete vtedy, ak počas dňa fúka iba slabý vietor do štyroch metrov za sekundu. V kotline tak vo výške 600 metrov nad morom mávajú cez deň aj 32 stupňov Celzia, ale na iných miestach Krušných hôr, v rovnakej výške aj o päť stupňov menej.
Šindelovú je možné označiť za malú dedinku, ale aj za poriadne veľkú dedinu. Má síce iba 310 obyvateľov, ale tvorí ju niekoľko osád, ktoré sú v sústave údolí na ploche 49 kilometrov štvorcových. Najnižšia časť obce je v nadmorskej výške 580 metrov, najvyššia vo výške 991 metrov nad morom.
Podľa Rudolfa Kovaříka, ktorý vedie aj miestnu kroniku, boli v tomto kraji problémy s mrazmi a pestovaním zeleniny odnepamäti. V roku 1731 sa v Šindelovej zásluhou arcibiskupa Josefa Majerna z Majernu po prvý raz na území rakúsko-uhorskej monarchie objavili zemiaky. Zemiaky tam pestujú dodnes aj napriek tomu, že v priemere raz za dva roky mráz úrodu vážne zdecimuje. A keďže zničenie úrody zemiakov bolo v minulosti existenčnou záležitosťou, záznamy o mrazmi poničenej úrode sa dostali aj do kroniky.
Výčiny počasia sú bežnou diskusnou témou v krčme či pred miestnym obchodom. Ale dedinčania v Šindelovej sa s miestnymi vrtochmi počasia naučili žiť. Napríklad, okrasné kvety pestujú väčšinou iba v prenosných kvetináčoch, aby ich mohli pred prípadným mrazom ukryť v dome. Obyvatelia počas leta pravidelne sledujú, či miestny meteorológ svoje kvety nezaniesol do domu. Ak majú pochybnosti, tak mu neváhajú aj telefonovať.
Nevyspytateľné počasie v Šindelovej má aj svojich priaznivcov. V katastri obce je aj prírodné jazero (rybník), kde – mráz-nemráz – v lete nechýbajú desiatky stanov. Práve teraz ich tam stojí 41. Pod stan do sa Šindelovej vydávajú nielen skalní milovníci hôr, ale aj rodiny s deťmi.
