Zdanie však klame. Nachádzajú sa v ňom relatívne najzachovalejšie pamiatky aj s mozaikovitou výzdobou interiéru zo sklonku existencie Rímskeho impéria alebo zo začiatku existencie jeho východnej pokračovateľky – Byzancie. Mozaika pôvodne vznikla v antickom Grécku. Ide o odvetvie výtvarného umenia, keď farebné kamienky a kúsky skla usporiadate do nádherného obrazca.
Nielen pamiatkami je známa Ravenna, ale aj jasom životodárneho slnka a najkvalitnejšou ponukou ovocia na trhu, s akou som sa v severnom Taliansku stretol. Najmä jablká a broskyne boli priam lahodné. Pritom sa nachádza, len akoby na skok od známych turistických centier Talianskej riviéry v okolí San Marína, Rimini, Iga Marina, Bellária.
V čase impéria
Ravenna je niekdajší rímsky vojenský prístav. Vybudovali ho v blízkosti Jadranského mora, pričom využili jeho naplaveniny. Rím dostal toto miesto do svojho područia okolo roku 191 pred n. l. Práve tu sa zastavil Caesar pred prekročeným známeho Rubiconu, keď sa po úspešných výbojoch v Gálií (Francúzsko) vracal obnoviť svoje ohrozené mocenské pozície v Ríme. Počas vlády jeho nevlastného syna, prvého rímskeho cisára Augusta sa Ravena spolu s novovzniknutým Classisom stala domovským prístavom adriatickej flotily najmocnejšieho impéria. Odtiaľto smerovali lode do Egypta, na Cyprus, Krétu, Blízky východ aťd. Ravenna sa stala jedným z najkrajších miest polostrova.
Na začiatku 5. storočia bola Ravenna sídlom západorímskych cisárov. Bolo to tesne pred pádom Západorímskej ríše pokračovateľky Rímskeho impéria v jeho západnej časti. Práve tu sa usadil z dôvodu tlaku barbarských Germánov cisár Honorius (395 – 423). V tomto období tu natrvalo zapustila korene tvorba mozaikovej výzdoby nachádzajúca sa v miestnych rannokresťanských stavbách. Pozoruhodným skvostom je mauzóleum Gally Placídie s čarokrásnou mozaikou. Stavba bola dobudovaná po roku 422. Galla Placídia bola sestrou cisára Honória. Po ňom sa v rokoch 425 – 450 stala správkyňou ríše za svojho neplnoletého syna Valentiniána III.
Príchod barbarov
Po páde Západorímskeho impéria v roku 476 sa tu počas sťahovania národov usadil barbarský germánsky vodca Odoaker. V poslednom desaťročí 5. storočia ho dobyl slávny Teodorich (493–526). Bol to vodca germánskeho kmeňa Ostrogótov, ktorý na rozvalinách impéria vybudoval v Itálii svoj štát. Panstvo Gótov trvalo v Ravenne 47 rokov. Z tohto obdobia pochádza príťažlivá kresťanská architektúra, napríklad baptistérium (krstiteľnica) ariánov (okolo roku 500). Ariáni boli odnož kresťanov, ktorí Ježiša Krista kládli do podriadeného postavenia voči bohu-otcu. Práve Ostrogóti, ktorí sem v čase sťahovania národov prišli z územia nad Čiernym morom boli vyznávači tejto vetvy kresťanstva. Na tejto stavbe sa zachovala krásna mozaika s kresťanskými motívmi na kupole v interiéri. Z Teodorichovho obdobia (493 – 526) pochádza majestátna bazilika San Apolinare Nouvo.
Vláda Byzancie
Bazilika San Apollinare Nuovo bola po roku 540, keď vládu v Ravenne získala Byzancia, sčasti nanovo vyzdobená mozaikou. V 6. storočí boli rôzne oblasti Itálie, prípadne takmer celý polostrov súčasťou Byzantskej (Východorímskej) ríše so sídlom v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Ravennu Byzantínci ovládli počas bojov s Ostrogótmi v roku 540. Bola sídlom Byzanciou ovládaných území Itálie tzv. Exarchenu. Byzantské panstvo v Ravenne trvalo približne 200 rokov – až do roku 751. Byzantskej ríše, ktorej nosná časť sa nachádzala v Grécku a Malej Ázii v tej dobe vládol cisár Justinián I. so svojou ženou Teodorou. Justinián chcel obnoviť veľkosť a slávu niekdajšieho Rímskeho cisárstva, ale svoj zámer nedokončil. Zaujímavou osobnosťou bola jeho žena Teodora s pošramotenou minulosťou. Bola dcérou ošetrovateľa dravej zvery chovanej pre zábavu ľudí v arénach, komediantkou, prostitútkou a neskôr aj tkáčkou. Ako cisárovná bola milujúca, verná a dôstojná manželka, ale často pre poddaných jeho krutá partnerka. Justiniána I. (527 – 565) môžeme považovať za najvýznamnejšieho panovníka včasného obdobia Byzantskej ríše.
Ďalším vrcholom byzantskej architektúry v Ravenne je kresťanský chrám San Vitale, ktorý svetlo sveta uzrel v rokoch 526–457. Treba však podotknúť, že sa začal stavať ešte za vlády Ostrogótov. Je to tzv. centrálna, osemuholníková stavba, aké napríklad poznáme z Konštantínopolu. Tie však boli zasiahnuté neskoršími moslimskými úpravami Turkov. V Ravenne je však duch včasnej Byzancie zachovaný doteraz. Po vstupe do tohto chrámu som cítil posvätnú úctu a to nielen ku postavám zvýrazňujúcich význam kresťanstva, ale aj k umeniu dávnych majstrov. Zimomriavky mi „bežali“ po chrbte pri zhliadnutí mozaikovitých výjavov s majestátnou cisárovnou Teodorou alebo s jej manželom, mocným Justiniánom I.. Pri tom som len charakterizoval torzo pamiatok, ktoré tam môžete vidieť. Spomenúť by som ešte mohol stavbu zo sklonku Západorímskej ríše – baziliku sv. Jána Evangelistu a baptistérium ortodoxných, hrobku ostrogótskeho vodcu Teodoricha, baziliku San Apollinare in Classe.
Z pláže do minulosti
Ak sa chystáte do severného Talianska na Jadranskú riviéru, odskočte si z pláže do starého sveta Byzancie, aby ste si obohatili chvíle strávené pri mori. Značné množstvo skúsených návštevníkov Talianska oprávnene tvrdí, že Jadran je na kúpanie najlepší v septembri, kedy sa nemusíte tlačiť vedľa množstva tiel v už aj tak všeobecne známej kalnej vode na severnom pobreží Apeninského polostrova. Rovnako už nie neznesiteľné horúčavy, ale príjemné teplo bude vhodným sprievodcom po prechádzke pamätihodnosťami. Ponoríte sa do prostredia, v ktorom bude na vás vplývať koniec antiky, začiatok stredoveku, ale predovšetkým do sveta včasného kresťanstva. Spoznáte prostredníctvom mozaiok už dominujúci kresťanský svet úcty a majestátnej strnulosti, víťaziaci na úkor antickej, hriešnej veľkoleposti.