Žraloky patria medzi mnohé nebezpečenstvá, ktoré nás na mori môžu postihnúť. Treba si však uvedomiť, že zďaleka nie sú tými najčastejšími hrozbami.
Žraloky tvoria starobylú skupinu rýb. Kostru majú chrupavkovitú a patria medzi drsnokožce. Vodami oceánov brázdia už 200 – 400 miliónov rokov. Preto nie oni nás, ale človek ich lovom a znečisťovaním oceánov ohrozuje ich existenciu.
Prostredníctvom nášho príspevku sa preplavíme svetovými moriami a pokúsime sa naznačiť, kde prípadný útok tohto dravca môžeme očakávať.
Medzi oblasti, kde sa často vyskytujú útoky žraloky, patrí pobrežie Atlantiku v USA, Karibik a do určitej miery aj pobrežie Atlantického oceánu v Južnej Amerike.
Častými výskytmi žralokov je známy Pacifik, či už ide o ostrovy Polynézie, alebo najmä pláže Austrálie, pobrežie Južnej Ameriky, Mexika a Kalifornie. Žraloky sa vo väčšom množstve vyskytujú i v Indickom oceáne, len prípadné útoky na človeka tu nie sú až také medializované ako inde vo svete.
Našinci, ktorí chodievate do Egypta, dávajte si pozor. Niektoré druhy žralokov, a medzi nimi i tzv. ľudožravé, sa vyskytujú i v Červenom mori, ktoré je súčasťou Indického oceánu. Dokonca sa medzi miestnymi domorodcami povráva historka súvisiaca s haváriou lietadla. Do Červeného mora sa 3.1.2004 zrútilo egyptské lietadlo so 148 ľuďmi na palube. Veľkú väčšinu pasažierov, z ktorých všetci zahynuli, tvorili francúzski turisti. Iba vraj preto záchranári našli tak málo mŕtvych tiel, lebo ich požrali žraloky. Tí vraj v období, kedy došlo k nehode, pravidelne tiahnu k brehom Egypta. Nie je to však potvrdené a ide o povedačky miestnych klebetníkov, ktorí aj týmto poplašným spôsobom chcú zaujať turistov.
Je to možno pre mnohých k neuvereniu, ale tzv. „ludožravé“ žraloky sa vyskytujú aj v Stredozemnom mori (pravdepodobne 47 druhov), dokonca aj v jeho jadranskej časti. Pred niekoľkými dňami sa dokonca žralok biely objavil v blízkosti pobrežia Istrie. Útoky sú zatiaľ skôr minimálné a ich pravdepodobnosť by sme mohli prirovnať k výhre troch prvých cien po sebe v tej istej lotérii pre jednu osobu. Počet žralokov v Stredozemnom mori aj z dôvodu postupného výhynu tuniakov, mečúnov a znečistenia vody sa snížil z pôvodných počtov o 90% !!!
Útoky žralokov a ich frekvencia sa najmä v ústnom podaní riadne zveličujú. Vo všetkých moriach a oceánoch existuje viac ako 350 druhov žralokov. Žraloci, podobne ako ich najbližšie príbuzné raje, majú hrubú kožu a na nej drobné, zúbkom podobné plakoidné šupiny. Sú to pôvabní plavci, nevedia sa však tak rýchlo obrátiť a zastaviť ako kostnaté ryby. Na rozdiel od rají, ktoré majú ploské telo, majú žraloky vretenovitý tvar tela. Viacero druhov žije vo voľnom mori, respektíve oceáne. Tieto dostali prívlastok – pelagické. Iné však obývajú plytké zálivy a zátoky, prípadne vnikajú do ústí riek a žijú aj v sladkej vode. V najväčšom počte sa však vyskytujú v teplých moriach a mnohé druhy sú sťahovavé.
Obávanou časťou žraločej čeľuste je chrup, ktorého usporiadanie a spôsob obnovy je vo zvieracej ríši ojedinelým úkazom. Zuby žraloka majú schopnosť neobmedzenej regenerácie. Uložené nie sú v čeľustných lôžkach ako u stavovcov, ale v mäkkom tkanive. Ak žralokovi náhodou vypadne zub, okamžite mu na tom istom mieste začne rásť nový. Počas života mu tak narastie niekoľko tisíc zubov. Zuby sú upevnené na vláknitom veľmi pevnom väzivovom tkanive, ktoré umožňuje, aby sa pri otvorení tlamy vztýčili, čo má za následok pevné uchytenie koristi. Žralok je vybavený dvoma pohyblivými na sebe nezávislými čeľusťami, ktoré mu dovoľujú zožrať značne objemnú korisť alebo z jej tela vytrhnúť obrovské kusy mäsa, k čomu mu napomáhajú výkonné svaly v jeho tlame.
Viaceré žraloky sú zdochlinožravé, živia sa mŕtvymi telami živočíchov a odpadkami. Žralok obrovský (alebo aj veľrybí, lat. Rhincodon typus)sa živí drobnými rastlinami, živočíchmi a planktónom, podobne ako žralok ozrutný (Cetorhinus maximus). Ide o dva najväčšie druhy žralokov žijúce v súčasnosti v moriach našej planéty. Človeku z ich strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Ostatné žraloky sú mäsožaravce a živia sa rybami. Veľké druhy sa živia tuleňmi, korytnačkami, tučniakmi, prípadne inými väčšími živočíchmi, ktoré sú schopné uloviť. Žralok vyhľadáva korisť čuchom a vie sledovať aj veľmi slabú pachovú stopu až k jej zdroju. Práve fakt, že ich častým zdrojom potravy sú tulene, môže znamenať, že útočia aj na človeka so surfom. Ide najmä o polohu, keď na surfe sedíte a posúvate sa prostredníctvom záberov nohami. Pod vodou vaša silueta pripomína tuleňa, preto vo vás žralok môže mylne vidieť svoju potenciálnu potravu. Týka sa to najmä amerického a juhoafrického pobrežia Atlantiku, pobreží v Pacifiku a pobrežia v Južnej Afrike. Doteraz sa zatiaľ jednoznačne nedokázalo, že by si niektorý druh žraloka úmyselne vyberal človeka ako vhodný zdroj potravy.