Pravidelne organizované olympiády sa uskutočňovali v Olympii v Élide (kraj)v okolí posvätného Diovho okrsku zvanom Alkis. Olympia sa rozprestiera v západnej časti Peloponézskeho polostrova. Prvé hry vraj usporiadali v roku 776 pred n. l. Od tohto dátumu sa počítal letopočet antických Grékov. Nie je však isté či tento rok môžeme pokladať za začiatok hier. Vieme iba, že od tohto údaju sa začali prvýkrát zapisovať mená víťazov. Olympiády sa organizovali každé štyri roky na konci leta, v čase dnešného augusta a septembra. Uskutočňovali sa až do roku 394 n. l., keď ich zakázal ako pohanskú a nevhodnú slávnosť kresťanský, rímsky cisár Theodosius II.
Prvé hry
Olympijských hier sa mohli zúčastniť iba Gréci, ktorí viac-menej reprezentovali svoje mestské štáty vyformované v klasickom období. Neskôr sa medzi nich zaradili Macedónci a Rimania. Počas ich priebehu nemohla byť vo všetkých gréckych oblastiach vedená vojna. Ani sa nemohlo uskutočniť žiadne vojenské ťaženie. V Olympii sa na najstarších hrách pravdepodobne súťažilo iba v behu. Neskôr sa antickí športovci prezentovali okrem behu, v päťboji (beh, hod oštepom, hod diskom, zápas a skok do diaľky), pästných zápasoch, pretekoch vozatajov, v jazde na koni, v behu vojakov v plnej zbroji – neskôr len so štítom. Od 5. storočia pred n. l. sa v Olympii realizovali aj súťaže umelecké, napríklad prednes poézie. Disciplíny zdôrazňovali fyzické, ale aj duševné vlastnosti človeka.
Grécky olympionik bol zosobnením známeho slova kalokagathia – krása tela i duše. Zvíťaziť na olympijských hrách bola jedna z najvyšších pôct, akú mohol človek v antickom Grécku dosiahnuť. Prví víťazi boli spočiatku iba symbolicky odmeňovaní olivovými a vavrínovými vencami. Čoskoro však súťažiaci prezentovali svoje vzájomné súboje v Olympii za peniaze, čo častokrát viedlo k zákulisným ťahom, prostredníctvom ktorých sa ovplyvňovali výsledky. Olympionici mali právo dať si v Olympii v posvetnom háji postaviť sochu s nápisom. Ak účastník hier dosiahol tri víťazstvá, mohla byť táto socha aj portrétna.
Olympijský okrsok – Alkis, ktorý bol štvorhranného pôdorysu, zahrňoval viacero stavieb. Celý okrsok bol obmurovaný. V posvätnom okrsku sa nachádzali významné kultové stavby – napríklad Diov chrám. Práve v ňom bol jeden z divov sveta, Feidiovo sochárske dielo – božský vládca Zeus zo zlata a slonoviny. Okrem toho sa v okrsku nachádzalo viacero iných chrámov zasvätených antickým gréckym bohom.
Miesta zápolení
Nielen do krajiny pôvodu hier, ale aj na pôvodný štadión v Olympii sa v auguste 2004 vrátili novodobé olympijské športové zápolenia. Aj keď väčšina športovísk sa nachádzala v sídle aktuálneho spoločenského diania v Aténach, predsa len Gréci nezabudli na tradíciu pôvodného športoviska v antickej Olympii, preto tu v roku 2004 súťažili guliari. Treba zdôrazniť, že počas antických olympijských zápolení mohli súťažiť iba muži. Počas poslednej olympiády na posvätnú pôdu bohov z Olympu vstúpili i ženy – športovkyne.
Štadión, ktorého pozostatky môžete v Olympii obdivovať i v súčasnosti, kde sa konali súťaže guliarov posledných olympijských hier, postavili v 4. stor. pred n. l. na mieste predchádzajúcich dvoch starších športovísk. Predchádzajúci štadión sa nachádzal v priestoroch v rámci posvätného okrsku. Potom v 4. stor. kvôli zväčšeniu presunuli novovybudovaný štadión trošku východnejšie. Jeho bývalú, antickú veľkoleposť dokazovala aj náročnosť jeho novovekého archeologického odkryvu, keď museli odstrániť 200 000 m kubických zeminy.
Nebol to najväčší grécky štadión. Podľa antických údajov sa zmestilo na olympijský štadión 40 000 až 45 000 divákov. Na aténsky sa vošlo 60 000 divákov, na efezský dokonca 70 000. Na juh od štadióna môžete rozpoznať zvyšky hipodrómu, kde sa konali olympijské preteky na koňoch a na vozoch (vozatajov). Tvoril ho veľký obdĺžnik zakončený na užších stranách poloblúkmi, ktorý obkolesovali takisto ako štadión, trávnaté svahy pre divákov. Mimo Diovho okrsku, čiže posvätných olympijských priestorov sa v Olympii nachádzali časti palestry, gymnázium, mohutná budova správcov, cvičiská a kúpele.
