Pochádzajú zo záverečného úseku staršej doby kamennej spred 25 000 – 10 000 rokmi(mladší paleolit – kultúrny okruh magdalenien). Tieto kresby zároveň upozorňujú na počiatky osídlenia Pyrenejského polostrova človekom dnešného typu, ku ktorému došlo v mladšom paleolite. Rovnako pútavé sú megalitické hrobky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na juhu dnešného Španielska a na Baleárskych ostrovoch a súvisia najmä s miestnou dobou bronzovou.
V 7. stor. pred n. l. prenikajú na Pyrenejský polostrov Kelti. Za prvých známych obyvateľov Pyrenejského polostrova sú považovaní Iberovia, ktorí boli nielen keltského pôvodu, ale nevylučuje sa ani ich pôvod v etnikách miestnej doby bronzovej.
Kartágo, Rimania a Arabi
V staroveku sa tu odohrávali vojny o Kartágo (Kartáginci ovládali Iberský polostrov zo značnej časti). Rimania po jeho porážke vytvorili na území Španielska provinciu Hispánia. Neskôr bol Pyrenejský polostrov pod vplyvom invázie predovšetkým germánskych etník (najmä Vizigótov) – počas sťahovania národov.
V 8. storočí prišli na územie Španielska moslimskí Mauri. Ich kultúra poznačila vývoj Španielska hlavne v oblasti maurskej architektúry, ktorá sa vyznačuje mozaikou, jemne vyrezávaným kameňom a nádhernými alabastrovými fontánami. Mauri opustili Španielsko až v 15. storočí.
Zjednotenie a Zámorské objavy
V roku 1479 sa spojili dve kráľovstvá – Kastília a Aragónia v jednotné Španielsko, ktorého sa stalo súčasťou aj etnicky odlišné Katalánsko a časť Baskicka. Španieli sa stali známymi aj vďaka moreplavcom, najmä zámorským objavom K. Kolumba. Objavné cesty v 15. a 16. stor. umožnili Španielsku stať sa jednou z najmocnejších krajín Európy. Od polovice 17. stor. však Španielske kráľovstvo začalo postupne o svoje koloniálne dŕžavy prichádzať.
Najmä v 18. a 19. storočí Španielsko výrazne ekonomicky zaostávalo, pričom sa oslabila jeho pozícia v latinsko-amerických kolóniách. Nehovoriac o tom, že krajinu tragicky postihli Napoleonove výboje. V roku 1898 sa rozpad koloniálnej ríše dokončil a Španielsko prišlo o Kubu a Filipíny. Roku 1936 zvíťazil v parlamentných voľbách ľavicový ľudový front, pričom následne vypukla občianska vojna. Tú ukončil o tri roky neskôr fašistický puč, kedy sa na čelo krajiny dostal diktátor generál Franko. Až po jeho smrti sa krajina začala demokratizovať. V roku 1975 sa z exilu vrátil španielsky kráľ Juan Carlos I., ktorý mal výrazný podiel na demokratizácii Španielska. V súčasnosti je Španielsko členom Európskej únie.