Išlo o lovcov sobov, mamutov, jeleňov a zberačov plodov. V tomto období dosiahli ľudia najvyšší kultúrny rozvoj v kultúrnom okruhu Gravetienu (32 000 – 10 300 pred. n. l.).
Od prvých poľnohospodárov
Oveľa výraznejší pokrok nastal v mladšej dobe kamennej (neolit od okolo 5 000 rokov pred n. l.), kedy začali na území Slovenska žiť prví poľnohospodári. Po prechodnom období neskorej doby kamennej nastala doba bronzová (od 2300 pred n. l.) , ktorá kultúrne patrila medzi najvyspelejšie obdobia slovenského praveku. Stačí spomenúť kultúry maďarovská, otomanská, čačianska, velatická, lužická, podolská a iné. V závere neskorej doby bronzovej a počas staršej doby železnej (tzv. halštatskej) prenikli na územie Slovenska prvé známe etniká. Išlo o Trákov, Kimmerov, Sigynnov, Agatyrcov respektíve Skýtov a možno Panóncov .
V priebehu 5. stor. pred n. l. prišli na naše územie Kelti, ktorých príchod bol medzníkom začiatku mladšej doby železnej. Okrem toho sa v jej závere začali na Slovensku objavovať Dáci. V severných oblastiach dožívali príslušníci niekdajšej lužickej kultúry v symbióze s keltským etnikom, vďaka ktorej spoločne vyformovali púchovskú kultúru. Okolo zlomu letopočtu sa na území Slovenska usadili Germáni a začali prenikať i Rimania. Napríklad Rusovce, dnešná mestská časť Bratislavy bola súčasťou Rímskej provincie Panónia. Po zániku Rímskej ríše došlo k sťahovaniu národov a na opustenom území Slovenska sa od začiatku 6. stor. začali usadzovať Slovania. Tí sa podieľali na vzniku (623) Samovho kmeňového zväzu (Samová ríša). Jeho vznik bol odozvou na útlak zo strany kočovných Avarov. Minimálne na prelome 8. a 9. stor. sa pravdepodobne začalo formovať Nitrianske kniežatstvo (viac-menej územie terajšieho Slovenska), kde v závere prvej tretiny 9. stor. vládol knieža Pribina.
Veľká Morava a Uhorsko
Pribinove Nitriansko okolo roku 833 obsadilo moravské knieža Mojmír I. a Pribinu vyhnal. Týmto aktom vznikla Veľká Morava – jeden z najvýznamnejších štátnych útvarov západných Slovanov vo včasnom stredoveku. Veľkomoravská ríša zanikla okolo roku 907. Zapríčinila to rozpínavosť Frankov, pre štát úspešné, ale neúnosné (náročným ovládaním dobytého územia) výboje Svätopluka I., dynastické rozpory a v neposlednom rade príchod maďarských kmeňov.
Slovania žijúci v nitrianskej časti veľkej Moravy (dnešné Slovensko) sa začali výraznou mierou podieľať na vzniku Uhorského kráľovstva, kde sa postupne stali známymi pod názvom Slovák – Slováci. Samostatné Uhorské kráľovstvo stratilo svoju autonómiu po roku 1526, keď vojská uhorského kráľa boli zdolané pri Moháči. Podstatná časť krajiny sa dostala do tureckého područia. Hlavným mestom zvyšku Uhorska sa stala Bratislava. V boji o uhorskú korunu zvíťazili rakúski Habsburgovci, ktorí postupne sústredili svoju moc vo Viedni. Slovensko v tomto období postihli stavovské povstania a protireformačné boje (kurucké vojny).
Obrodenecké hnutie
Upokojenie situácie nastalo až počas vlády Márie Terézie v 18. stor. V jej reformných krokoch pokračoval i jej syn Jozef II. , ktorý vydal tolerančný patent, ktorý znamenal zblíženie protestantov a rímskych katolíkov. V tomto období začalo na území Slovenska národné obrodenie, ktorého predstaviteľmi bolo hnutie Bernolákovcov. Aj na ich činnosť v 19. stor. nadviazalo úspešné hnutie štúrovcov. Išlo o zoskupenie inteligencie okolo osoby Ľ. Štúra a J. M. Hurbana, ktorí boli spoluorganizátormi slovenských dobrovoľníckych výprav proti maďarskej rozpínavostí a maďarizácii počas maďarskej revolúcie vedenej L. Košútom v rokoch 1848 a 1849. Napriek dobovým ťažkostiam, štúrovci aj kodifikáciou stále aktuálneho spisovného jazyka vytýčili smer, ktorého naplnenie sa nedalo zastaviť. Nepodarilo sa to ani nastupujúcej silnej maďarizácii po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
ČSR a vojnová Slovenská republika
Práve v čase, keď vrcholila maďarizácia, celosvetová kritická situácia vyústila do prvej svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom, hlavní agresori svetového konfliktu vojnu prehrali. Rakúsko – Uhorsko sa rozpadlo a na jeho troskách okrem iných štátov vzniklo demokratické Československo – spoločný štát Čechov a Slovákov. Pričinili sa o to najmä T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Sľubný rozvoj republiky brzdila idea čechoslovakizmu a nezáujem vládnych činiteľov o priemyselný rozvoj slovenskej časti krajiny. Zato po kultúrnej a spoločenskej stránke vďaka pomoci príslušníkov českého národa zaznamenalo Slovensko najväčší rozvoj v jeho dejinách.
Mníchovská dohoda symbolizujúca rozpínavosť Nemecka znamenala postupný rozpad Československa. Čechy a Morava sa stali protektorátom nemeckej ríše. Na Slovensku vznikol samostatný štát bez južných území, ktoré anektovalo Horthyovské Maďarsko. Slovenský štát, neskôr republika, na čele s prezidentom J. Tisom napriek tomu, že jej vznikom sa zabránilo katastrofálnemu rozpadu krajiny bola servilne poplatná Hitlerovskému Nemecku. V tomto smere väčšinu svojich židovských spoluobčanov vtedajšia vládna moc poslala na smrť do koncentračných táborov. Slovensko sa definitívne na stranu víťazných mocností zaradilo SNP, ktoré patrí medzi najväčšie povstania proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Po jej skončení sa obnovilo Československo. V ňom čoraz výraznejšie, pod dozorom Sovietskeho Zväzu, ktorého Červená armáda krajinu oslobodila, dominovala komunistická strana ,
Od totality k slobode
Komunisti definitívne ovládli ČSR vo februári v roku 1948. Obrodenie a uvoľnenie nastalo v roku 1968, ale armády Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym Zväzom ho svojou agresiou zastavili. K definitívnemu pádu totalitnej moci došlo po 17. novembri v roku 1989, keď bola násilne potlačená pokojná demonštrácia študentov v Prahe. Počas demokratizácie krajiny sa riešilo aj štátoprávne usporiadanie Československej federácie. Situácia nakoniec vyústila po voľbách v roku 1992 do rozpadu Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Odbitím polnoci 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Po počiatočných väčších či menších turbulenciách sa etablovala ako plnohodnotný, demokratický a vyspelý štát Európy, ktorý je súčasťou EÚ a vojensko-obranného zoskupenia NATO.