Správnym mestom ostrova je Hanga Roa. Ostrov sa nachádza v zapadnutom kúte Pacifiku s typicky tichomorským podnebím na okraji Polynézie. Kúštiček zeme má 117 kilometrov štvorcových a viac ako 2 tisíc obyvateľov. Veľkonočný ostrov (nazývaný aj Rapa Nui alebo Isla de Pascua) leží cca 3300 km od pobrežia Južnej Ameriky. Svoje meno dostal od svojho objaviteľa Jakoba Roggeveena, ktorý sem priplával na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722. Následne bol ostrov vystavený nájazdom peruánskych otrokárov a mnohým epidémiám, ktoré likvidovali domorodé obyvateľstvo. V 19. storočí sa kresťanský misionári pokúsili o pokresťančenie osadníkov, čo viedlo k takmer úplnej strate pôvodnej kultúry. V roku 1888 ostrov anektovalo Chile. Dnes tu žije iba niekoľko potomkov pôvodného obyvateľstva, ktoré v závere svojej kultúrnej svojbytnosti vyznávalo svojrázny kult vtáčieho muža. Strediskom kultu bola dedinka Orongo na juhu ostrova.
Moai a Ahu
Veľkonočný ostrov je známy najmä kvôli obrovským sochám. K ich tvorbe motivovalo domorodcov náboženstvo a „súťaženie“ miestnych náčelníkov o získanie čo najväčšej spoločensko-duchovnej prestíže. Sochy v súčasnosti neustále podnecujú ľudskú zvedavosť. No vskutočnosti znázorňujú slávnych predkov – miestnych náčelníkov na vrchole svojej moci, ktorých duša prežívala vďaka sochám. Vznik rapanujskej kultúry, ktorej vďačíme za megalitické sochy môžeme dať do súvislosti so spomínanými Polynézanmi, ktorí ostrov osídlili ako prví. Preto netreba za vznikom obrovských sôch vidieť senzáciechtivé teórie. Ostrov vždy trpel nedostatkom dreva, preto každodenná ľudská činnosť sa často sústredila na surovinu, ktorej tu bol dostatok – kameň. Miestni starešinovia a náčelníci nemohli svoje mocensko-megalomanské potreby uspokojovať nadprodukciou poľnohospodárskych výrobkov, lebo na ostrove bola neúrodná pôda. Honosné drevené stavby sa stavať nedali, preto svoju spoločenskú a zbožštenú „veľkosť“ sa snažili dokazovať tvorbou megalitických kamenných sôch (svojich slávnych predkov) a výstavbou svätýň.
Gigantické monolitické sochy Moai dosahujú výšku od 4 do 10 metrov. Ich hmotnosť sa pohybuje v úctihodných „číslach“ od 20 do 90 ton. Tieto sochy nie sú rovnako staré. Niektoré pochádzajú zo 17. storočia, iné pravdepodobne až z 8.až 9. storočia. Dnes zostalo na ostrove stáť približne 100 megalitických sôch z vulkanického tufu, ktorý pochádza z krátera Rano Raraku. Pred ukončením prvého tisícročia dosiahla rapanujská kultúra svoj vrchol. Potom budovanie svätýň nazývaných domorodcami „ahu“ pokračovalo, ale už v upadajúcom trende. Počas existencie rapanuiskej kultúry Polynézanov nie sú vylúčené ich styky s juhoamerickým kontinentom.
Koniec
V záverečnom období rapanujskej kultúry v 16.- 18. stor. dosiahol počet obyvateľstva ostrova neúnosných viac ako 15 000 ľudí. Nastali kmeňové roztržky, lokálne ekologické pohromy a vďaka izolácii výnimočná kultúra začala radikálne upadať. V roku 1770 navštívila Rapa Nui skupina peruánskych Španielov. Vtedy sa počet miestnych obyvateľov odhadoval na 3–4 tiscky. O štyri roky neskôr tu kapitán James Cook na svojej druhej pacifickej výprave našiel približne 500–700 mužov a len 30–40 žien. Posledný úder kultúre miestnych Polynézanov zasadili spomínané otrokárske nájazdy v 19.stor.
Znalosť písma
Ešte väčšou zaujímavosťou ostrova sú piktografické doštičky s nerozlúštenými textami, ktoré sú vystavené v miestnom Archeologickom múzeu. Znalosť tohto písma nebola dopriata každému domorodcovi a bolo to veľmi tajné umenie úzkej vrstvy obyvateľstva. Do jeho znalosti zaúčali kňazov v posvätných školách, pričom niektorí miestni jednotlivci ho prečítali ešte v 19. stor. Písmo vychádza z pradávnej kultúrnej tradície Polynézanov v Tichomorí, ale zachovalo sa iba na odľahlom kúsku zeme v oceáne.
Počas pobytu na ostrovčeku, by ste nemali obísť sopky: Rano Raraku a Rano Kao. Na ostrov každý rok chodí množstvo turistov. Bezpečnosť je tu na vysokej úrovni. Veď ostrovy žijú z turistického ruchu. O Rapa Nui je napísaných mnoho zaujímavých cestopisov. Medzi najslávnejšie patrí kniha The Secret of Easter Island, čiže Tajomstvo Veľkonočného ostrova, ktorú napísal známy cestovateľ, etnograf a antropológ podľa mnohých vedcov mystifikátor skutočnosti, dnes už zosnulý Thor Heyerdahl. Aj vďaka nemu Veľkonočné ostrovy priťahujú návštevníkov počas celého roka a to aj zo Slovenska, ktorý na turistický pobyt nepotrebujú žiadne vízum. Na záver len dodám, že vcelku prijateľnú teóriu presunu (bez zložitých technologických postupov) gigantických sôch maui objavil a na mieste aj vyskúšal už v 80-tych rokoc 20. stor. český odborník, ing. Pavel Pavel.
