Nálezy, ktoré objavili na prelome septembra a októbra 2005, pochádzajú z obdobia rímskej vlády v Grécku medzi 2. storočím pred n.l. a 4. storočím n.l.
Sochy predstavujúce grécke bohyne Athénu a Héru pôvodne tvorili výzdobu rímskeho divadla v krétskom meste Gortýna (nachádza sa na messarskej nížine), približne 44 kilometrov južne od Hérakleia, správneho sídla Kréty. Návštevníci ostrova sa v Gortýne môžu zastaviť ak prechádzajú po pradávnej ceste (pôvodne pochádzajúcej z čias minojskej cvilizácie) zo severu na juh. Na juhu ostrova sa nachádza turistické stredisko v Matale, známe jaskyne „hipisákov“, ale aj zvyšky veľkolepého minojskeho paláca vo Faiste (našiel sa tam „záhadný“ disk z Faistu) a pozosatky minojskej vily, respktíve menšieho paláca v Agie Triade.
O svojom náleze informovali grécki archeológovia. „Skulptúry sú vo veľmi dobrom stave. Je zriedkavosťou, aby sa takéto diela našli v objekte, do ktorého aj pôvodne patrili,“ uviedla Anna Micheliová, členka spoločného grécko-talianskeho vedeckého tímu, ktorý realizuje vykopávky v gortýnskom divadle. „Domnievame sa, že v lokalite objavíme ešte ďalšie sochy,“ dodala.
Archeológovia majú nádej, že v troskách divadla nájdu aj chýbajúcu hlavu bohyne Héry, trpezlivej, ale niekedy i pomstichtivej manželky kráľa gréckych bohov a nenapraviteľného záletníka Dia.
Athéna – bohyňa múdrosti – sa zachovala v kompletnom stave. Sochy okolo roku 367 n.l. vyvrátilo silné zemetrasenie, ktoré zničilo väčšinu starobylej Gortýny.
Priestor, kde sa nachádza mesto bol po prvý raz osídleny už v 7. – 3. tisícročí pred n.l. (neolit). Mesto svoj význam (nachádzal sa tu malý palác) zohrávalo i počas rozmachu starovekej minojskej civilizácie v polovici 2. tisícročia pred n.l. a počas rímskej nadvlády nad Gréckom bolo centrom ostrova. Z tohto priestoru pochádza jeden z prvých napísaných zákonníkov na európskej pôde (5. stor. úred n. l.). Išlo o gortýnske mestské práva. Rozsiahly text vytesaný do 12 kamenných bavlanov patrí k najstaršej správe o právnej kodifikácii gréckeho súkromného práva.
Podľa jednej z verzii gréckej mytológie princezná Európa, unesená z Libanonu, porodila pod platanom v Gortýne, Diovi – svojmu únoscovi legendárneho kráľa Minoa, podľa ktorého je symbolicky nazvaná aj prvá civilizácie v Európe – Minojská. Archeologický výskum v lokalite prebieha od začiatku 20. storočia. Novoobjavené sochy, pokiaľ nie sú odborne vypublikované sa nemôžu bez dovolenia aktérov archeologického výskumu fotiť, preto na pútacej snímke je znázornená antická socha z Olympie na Peloponéze.